Hienprakuratura zacikaviłasia kamientarami na sajcie «Chartyja'97».
Hienprakuratura zacikaviłasia kamientarami na sajcie «Chartyja'97».
12-ha lutaha 2009 h. sajt «Chartyja 97» źmiaściŭ list pałkoŭnika Illi Ryžankova, kiraŭnika Savieta voinaŭ-internacyjanalistaŭ Uzbrojenych sił RB, jaki byŭ nadrukavany ŭ haziecie Administracyi prezidenta Biełarusi «Sovietskaja Biełoruśsija». U svaim liście I.Ryžankoŭ hnieŭna asudžaŭ učynak hrupy afhancaŭ, jakija admovilisia atrymać jubilejnyja ŭznaharody «20 hadoŭ vyvadu vojsk z Afhanistanu». Siarod ich byli staršynia arhkamiteta pa stvareńni Abjadnańnia vieteranaŭ bajavych dziejańniaŭ «Abaroncy Ajčyny» Alaksandr Kamaroŭski, aryštavany lider pradprymalnikaŭ, palitźniavoleny Mikałaj Aŭtuchovič i pravaabaronca Aleh Voŭčak. Ab svaim rašeńni admovicca ad uznaharod jany painfarmavali asabista Alaksandra Łukašenku.
Pieradruk vyklikaŭ burnuju reakcyju čytačoŭ sajta. Pad artykułam źjavilisia, dalikatna kažučy, nie zusim karektnyja kamientary. Mienavita jany stali pradmietam zacikaŭleńnia Hienieralnaj prakuratury. Była ŭzbudžanaja kryminalnaja sprava pa fakcie paklopu ŭ kamientarach, u jakich Hienieralnaja prakuratura ŭhledzieła «abrazu i paklop».
Jak stała viadoma na pres-kanfierencyi, jakuju 29-ha krasavika praviali N.Radzina, S.Kalinkina, M.Koktyš i I.Chalip,
na dopyty ŭžo vyklikalisia sustaršyni respublikanskaha hramadskaha abjadnańnia vieteranaŭ vajny ŭ Aŭhanistanie «Abaroncy Ajčyny» Aleh Voŭčak i Alaksandr Kamaroŭski.Pakul jany prachodziać pa hetaj spravie ŭ jakaści śviedkaŭ.
Pakul nieviadoma, jakim čynam Hienieralnaja prakuratura źbirajecca vystaŭlać abvinavačańni pa hetaj spravie – ustanavić aŭtarstva kamientaroŭ na sajcie «Chartyja'97» budzie davoli składana. U vyniku kryminalnaja adkaznaść moža być pierakładzienaja na tych, chto kamientary prymaŭ – redakcyju «Chartyi'97». Miž tym navat u susiedniaj Rasii z redakcyj źniataja adkaznaść za źmiest kamientaroŭ čytačoŭ, nie kažučy ŭžo pra Jeŭropu i ZŠA.
Natalla Radzina, žurnalist hetaha infarmacyjnaha sajta, tak prakamientavała novuju kryminalnuju spravu: «Heta biesprecedentny vypadak. Internet – na siońnia adzinaja krynica praŭdzivaj infarmacyi pra situacyju ŭ krainie.
Akramia taho, internet va ŭsim śviecie nie tolki infarmuje, ale i mobilizuje ludziej napiaredadni vybarčych kampanij. Hetaha ŭłady vidavočna spałochalisia. Nijakaj niecenzurnaj łajanki ŭ kamientarach nie było. Było ahulnaje abureńnie «hanieńniu» u dziaržSMI pryncypovych ludziej».
Juryst i miedyjaekśpiert Andrej Bastuniec ličyć, što raspačynańnie novaj kryminalnaj spravy nie źjaŭlajecca ciskam vyklučna na sajuz «Abaroncy Ajčyny» i sajt «Chartyja'97». «Cisk na «Chartyju'97» i uzmacnieńnie cisku na niezaležnyja internet-resursy – heta ŭzajemaźviazanyja rečy. Ułady pačynajuć cisnuć na najbolš papularnyja resursy, vykarystoŭvajuć zručnyja momanty dla hetaha. Achviarami stanoviacca tyja, chto vyklikaje najbolšuju niezadavolenaść va ŭładaŭ.
Dumaju, što ŭzbudžeńnie kryminalnaj spravy praz kamientary da internet-publikacyi nie varta ličyć niečym niečakanym. Takija mahčymaści zakładzienyja va ŭkazie Łukašenki №60, jaki naŭprost datyčycca rehulavańnia interneta. Adnak rehulavańnie isnuje i niezaležna ad hetaha ŭkaza.U našych umovach usio moža stać precedentam, lubyja dziejańni ŭładaŭ», — tak jon prakamientavaŭ «NN» situacyju.
-
Ivan Prus raskazaŭ, jak nažyŭsia na 200 dalaraŭ, pasialiŭšy kinazorku va ŭbitaj kvatery kala zvałki ŭ Šabanach, abstaŭlenaj rečami ź jaho internata
-
Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»
-
Litoŭskija pamiežniki znajšli na miažy ź Biełaruśsiu partyju cyharet na 260 tysiač jeŭra
Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»
Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»
Vajb-prahramavańnie źmienić rolu raspracoŭščyka, RLVR, i kali łopnie burbałka. Biełarus-inžynier u halinie ŠI, jaki pracuje ŭ ZŠA, raskazaŭ, što nas čakaje ŭ 2026
Kamientary