Pryčyn nazyvajuć niekalki.

U bahatych krainach raście kolkaść adzinokich ludziej. Siarod amierykancaŭ va ŭzroście 25‑34 hadoŭ dola tych, chto žyvie biez muža, žonki abo partniora, pavialičyłasia ŭdvaja za piać dziesiacihodździaŭ: da 50% dla mužčyn i 41% dla žančyn. Z 2010 hoda dola ludziej, jakija žyvuć u adzinocie, vyrasła ŭ 26 z 30 bahatych krain. Pavodle padlikaŭ The Economist, siońnia ŭ śviecie jość jak minimum na 100 młn bolš adzinokich ludziej, čym było b, kali b uzrovień stvareńnia par zastavaŭsia takim ža vysokim, jak u 2017 hodzie.
Adna z pryčyn — bolšaja niezaležnaść žančyn. Vybar pracy dla ich pašyryŭsia, jany značna bolš zdolnyja, čym u minułym, žyć adny ci razryvać kiepskija stasunki. Heta mienš asudžajecca ciapier.
Mnohija adzinočki kažuć, što zadavolenyja zastavacca takimi, asabliva žančyny. Ale apytańni ŭ roznych krainach pakazvajuć, što 60-73% addali b pieravahu być u stasunkach. Apytańnie ŭ Amierycy ŭ 2019 hodzie vyjaviła, što, choć 50% adzinokich nie šukali aktyŭna partniora, tolki 27% skazali, što heta tamu, što im padabajecca być adzinokimi. Mnohija zdalisia, albo tamu, što stracili nadzieju znajści paru, albo tamu, što ich nie zadavalniajuć prapanavanyja pary.
U Azii adnoj z pryčyn prablemy stali vybaračnyja aborty, kali siemji ŭvažali za lepšaje mieć syna, što pryviało da deficytu žančyn i lišku chałaściakoŭ u niekatorych častkach Azii.
Ale ekśpierty bačać šmat inšych pieraškod.
Niekatoryja ličać, što sacyjalnyja sietki i prahramy dla znajomstvaŭ spryjali nierealistyčnym čakańniam (stasunki inšych ludziej vyhladajuć kazačna ŭ Instagram) i praźmiernaj vybiralnaści. Inšaja prablema — raście palityčnaja prorva pamiž maładymi mužčynami i žančynami: pieršyja schilajucca da pravych, a druhija — da levych.
Inšyja ekśpierty adznačajuć źnižeńnie sacyjalnych navykaŭ, bo ludzi pravodziać bolš času, hledziačy ŭ ekrany. Amierykancy ŭsich uzrostaŭ mienš kantaktujuć asabista, čym dva dziesiacihodździ tamu, ale źnižeńnie asabliva rezkaje siarod moładzi. Sacyjalnyja sietki raspaŭsiudžvajuć strachi, što na žančyn napaduć, kali jany vyjduć na vulicu; i što mužčyny buduć prynižanyja ŭ sacsietkach, kali spatkańnie pojdzie nie tak.
Mahčyma, samym važnym faktaram źjaŭlajecca toje, što, pakolki žyć adnamu stała lahčej, standarty žančyn zrabilisia bolš patrabavalnymi — i da paśpiachovaści mužčyn, i da ich hatoŭnaści dzialić chatnija abaviazki.
I navat u skandynaŭskich krainach jość hetaja tendencyja. U Finlandyi i Šviecyi prykładna tracina darosłych žyvie adna.
A 7% maładych adzinokich ludziej kažuć, što razhledzieli b raman sa štučnym intelektam, i hetyja luboŭnyja boty buduć stanavicca ŭsio bolš daskanałymi. ŠI, urešcie, ciarplivy; ŠI dobry; jon nie prosić vas prybrać vanny pakoj abo znajści lepšuju pracu.
Kamientary
Podrastiot i opustitsia,v mirie iť nie tolko bohatyje strany.