U Brazilii, na dolu jakoj prypadaje kala 45% suśvietnaj vytvorčaści kavy arabika, proliŭni surjozna paškodzili ŭradžaj, piša Bloomberg.

U červieni i lipieni ŭ niekatorych rehijonach krainy vypała 250—500% zvyčajnaj dla hetaha pieryjadu normy apadkaŭ. Z-za praliŭnych daždžoŭ zbor kavy daviałosia adkłaści. Prykładna 20% jahad zmyła z dreŭ, a tyja, što zastalisia, praźmierna namokli abo zarazilisia. U vyniku kavavyja ziarniaty mohuć nabyć zastajały i pleśnievy prysmak.
Paśla taho jak acaleły ŭradžaj usio ž sabrali i pačali sušyć, pryjšła novaja chvala zaleŭ. Niekatorym vytvorcam daviałosia pačynać praces suški spačatku, što jašče bolš pahoršyła jakaść ziernia.
Prablemy z pastaŭkami jakasnaj arabiki ŭžo adbivajucca na rynku i cenach. Ciažkaści z farmavańniem jakasnych kavavych sumiesiaŭ pačynajuć adčuvać navat bujnyja sietki i vytvorcy, u tym liku Starbucks, Luigi Lavazza i Ilycaffe.
Arabika — najbolš raspaŭsiudžany vid kavy: na jaje prypadaje kala 60—70% suśvietnaj vytvorčaści. U paraŭnańni z rabustaj u arabicy mienš kafieinu, zatoje bolš składany smak, vyražanaja kiślinka i niaredka fruktovyja abo kvietkavyja adcieńni.
Kamientary