Ekanomika

Janukovič uchilista nakont uvachodžańnia Ukrainy ŭ Mytny sajuz

Prezident Ukrainy Viktar Janukovič nie vyklučaje ŭvachodžańnia svajoj krainy ŭ Mytny sajuz, pry hetym adznačaje, što dla hetaha nieabchodna budzie ŭnieści va ŭkrainskuju kanstytucyju źmianieńni.

«Heta mahčyma (uvachodžańnie ŭ Mytny sajuz). Ale ŭ nas jość pracedury, jakija my pavinny prajści», — pryvodzić RIA Novosti słovy Janukoviča 26 listapada na sumiesnaj z prezidentam RF Dźmitryjem Miadźviedzievym pres-kanfierencyi pa vynikach pasiadžeńnia rasijska-ŭkrainskaj miždziaržkamisii.

U pryvatnaści, Janukovič adznačyŭ, što havorka idzie ab źmianieńniach u kanstytucyju, «jakija mahčymyja, i ich možna vyrašyć jak u parłamiencie, tak, naprykład, i na ŭsieŭkrainskim refierendumie».

Prezident RF u svaju čarhu zajaviŭ na pres-kanfierencyi, što pytańnie ab dałučeńni da sajuza Ukraina pavinna vyrašyć sama.

«My chacieli b ubačyć Ukrainu ŭ składzie Mytnaha sajuza i AEP, my bačym u hetym vialiki ekanamičny sens», — skazaŭ jon.

Razam z tym, padkreśliŭ kiraŭnik rasijskaj dziaržavy, rašeńnie, u jakich abjadnańniach znachodzicca, — «heta pytańnie suvierennaha vybaru luboj svabodnaj nacyi». «Hetaje pytańnie nieabchodna vyrašać zychodziačy z ekanamičnaj metazhodnaści i jurydyčnaj abhruntavanaści», — ličyć jon.

Dźmitryj Miadźviedzieŭ adznačyŭ, što heta ž možna skazać i ab uvachodžańni Ukrainy ŭ Jeŭrasajuz.

Va Ukrainie hučać roznyja mierkavańni nakont dałučeńnia da Mytnaha sajuza. Vice-premjer Ukrainy Siarhiej Cihipka ŭ kancy červienia zajaviŭ, što Maskva i Kijeŭ viernucca da hetaha pytańnia adrazu paśla ŭvachodžańnia Rasii ŭ SHA i paśla taho, jak Ukraina atrymaje pahadnieńnie ab asacyjacyi ź ES. Ministr ekanomiki Ukrainy Vasil Cuško ličyć, što ŭvachodžańnie Ukrainy ŭ Mytny sajuz niavyhadna ni Ukrainie, ni členam sajuza — Biełarusi, Kazachstanu i Rasii. U intervju ŭkrainskim ŚMI ŭ žniŭni jon havaryŭ, što na siońnia dastatkovym i realnym źjaŭlajecca ŭstanaŭleńnie ŭmoŭ svabodnaha handlu z Maskvoj, Minskam i Astanoj.

Dahavor ab Mytnym kodeksie Mytnaha sajuza byŭ padpisany ŭ Minsku 27 listapada 2009 hoda.

Padpisańnie dahavora było abumoŭlena nieabchodnaściu farmiravańnia pravavoj bazy Mytnaha sajuza ŭ ramkach JeŭrAzES z ulikam pahłybleńnia intehracyi pamiž RF, Biełaruśsiu i Kazachstanam. Farmalna Mytny sajuz Rasii, Biełarusi i Kazachstana pačaŭ dziejničać z 1 studzienia hetaha hoda.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ17

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Alaksiej Chlastoŭ źviarnuŭsia da padpisčykaŭ — upieršyniu paśla Akreścina13

U mahiloŭskim muziei zaprašajuć sustrecca z mastactvam tajemna

U dziciačy sadok — z čamadanam vybuchoŭki. Historyja pieršaha biełaruskaha terarysta12

«Dyk što vam jašče treba, šanoŭnyja kiraŭniki EHU?» Sieviaryniec zaklikaŭ biełarusizavać univiersitet, pakul nie pozna37

Błohierka, što pierajechała ź Piciera pad Minsk, skardzicca, što nivodzin zabudoŭščyk nie źviarnuŭsia da jaje pa rekłamu6

U centry kiravańnia pieravozkami Biełaruskaj čyhunki ceły pavierch adviali vajskoŭcam6

U Biełarusi źjaviacca «Torf-hatel» i vuzkakalejka dla turystaŭ

Samuju darahuju kvateru ŭ Minsku ŭ mai pradali za 690 tysiač dalaraŭ

Staražytnyja suśliki jeli miasa mamantaŭ. Dokaz znajšli ŭ ich kakaškach3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ17

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić