Sikorski pra Wikileaks: Pra tajamnicy Irana jany nie daviedalisia, a kali b i daviedalisia, to zbajalisia b
— Supracoŭniki Wikileaks pra tajamnicy Paŭnočnaj Karei i Irana daviedacca nie zmahli, a kali b i daviedalisia, bjusia ab zakład, što nie apublikavali b,— tak ministr zamiežnych spravaŭ Polščy prakamientavaŭ apublikavańnie na sajcie Wikileaks depiešaŭ amierykanskich dypłamataŭ.
— Nie nazyvajcie heta ŭciečkaj, hetaja ŭciečka bolšaja za cunami. Sapraŭdy, sprava biesprecedentnaja, — skazaŭ Sikorski pra dadzienyja, apublikavanyja Wikileaks. Ministr padkreśliŭ, što pračytać paviedamleńni było mahčyma, bo paśla ataki 11 vieraśnia byli źniatyja niekatoryja abmiežavańni na dostup da ich, z tym kab «patrebnyja ludzi» mahli zdabyć «adpaviednuju infarmacyju pra biaśpieku».
Sikorski daŭ vostruju acenku publikacyi Wikileaks i kiraŭniku partała Džulijanu Asandžu:
— Na maju dumku, heta pryviadzie da taho, što ŭsie buduć bolš aściarožnyja. Ciapier publična nielha skazać ničoha cikavaha ci, nie daj boža, jakoha mocnaha słoŭca, bo heta potym paŭtorać u skažonym vyhladzie; i čaho tady dzivicca, što zapanavała pravilnaść, paŭtaralnaść i nuda. Zdajecca, toje samaje čakaje dypłamatyju. Nie viedaju, ci pryniasie heta karyść.
Takim čynam, «Mister Wikileaks» Džulijan Asandž, dekłarujučy spryjańnie svabodzie vykazvańniaŭ, nasamreč jaje abmiažoŭvaje,— skazaŭ Sikorski.
— Heta Orueł u kvadracie. Praź niekatory čas užo ciažka budzie vieści lubyja razmovy z sajuźnikami. I ŭličycie, što ja ciapier nie pra aŭtarytarnyja krainy.Supracoŭniki Wikileaks pra tajamnicy Paŭnočnaj Karei i Irana daviedacca nie zmahli, a kali b i daviedalisia, bjusia ab zakład, što nie apublikavali b, tamu što my viedajem, što ź imi stałasia b.
Heta ŭdar pa svabodnym śviecie i śviecie adkrytaha hramadstva, dzie svaboda słova ličycca najvyšejšaj kaštoŭnaściu. Heta ŭdar pa svabodzie słova,— zaznačyŭ Sikorski.
Ministr zamiežnych spravaŭ Polščy taksama pryznaŭ, što ŭciečka moža stać dla ZŠA niepryjemnaściu.
«Nie sakret, što takija padziei nie pavialičać prestyžu Złučanych Štataŭ, a radavać nas heta nie moža, bo Złučanyja Štaty nie tolki naš najvažniejšy sajuźnik, ale i apora volnaha śvietu»,— skazaŭ jon.
«Toje, što chavajecca ŭ sakrecie, — nie zaŭsiody praŭda, — adznačyŭ ministr. — Hetyja depiešy adlustroŭvajuć čałaviečyja mierkavańni i čałaviečyja pamyłki. Materyjały vymahajuć interpretacyi. Heta jak sałata: ź jaje možna vyciahnuć smačnyja kavałki, ale paasobku jany nie daduć razumieńnia amierykanskaj palityki», — dadaŭ jon.
-
«Mnie kazali: ty havoryš jak kanadski emihrant». Siarhiej Šupa raskazaŭ pra Vilniu 90-ch, paraŭnańnie litoŭskaj litaratury ź biełaruskaj i adroźnieńni pamiž narodami
-
Łukašenka pavodzić siabie ŭ «makdonaldsie» jak u savieckaj stałoŭcy. I dumaje, što heta kruta
-
Pucin užo pavinšavaŭ Madžtabu Chamieniei, a Łukašenka nie. Čaho čakaje?
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary