Mierkavańni1010

Svaja čužaja kraina

«Zaŭsiody hanaryŭsia Biełaruśsiu. Kali vučyŭsia ŭ Maskvie, to ŭsia tysiačnaja hramada žycharoŭ internata viedała — u hetym pakoi žyvie Saša-biełarus». Piša historyk Aleś Kraŭcevič.

Zaŭsiody hanaryŭsia Biełaruśsiu. Kali vučyŭsia ŭ Maskvie, to ŭsia tysiačnaja hramada žycharoŭ internata viedała — u hetym pakoi žyvie Saša-biełarus.
U adroźnieńnie ad Jury Špakoŭskaha ź Miensku ci Tumieleviča ź Viciebsku… Kali mienskaje «Dynama» stała čempijonam Sajuzu, to hruziny, tadžyki, armianie, abchazcy niekalki dzion chadzili vinšavać mienavita mianie. Tak ja staŭ nacyjanalistam.

Zaraz nie mahu pazbavicca prykraha adčuvańnia, što maja kraina pierastała być majoj. Niepryjemna žyć pad presijaj dyskryminacyi tolki tamu, što ty ŭ Biełarusi havoryš pa-biełarusku.

Nie mahu adpravić dzicio ŭ biełaruskuju himnaziju, bo jaje niama. Nie mahu kupić kalandaryka z nazvaj miesiacaŭ pa-biełarusku — pa toj ža pryčynie.
Nie mahu pasłuchać dobruju biełaruskuju pieśniu pa radyjo, bo jaje zabaranili.

Hlažu časam televizar i trasu hałavoj, kab abudzicca — ci heta son ci java? Na ekranie aficyjny prezident zahadvaje dapytać apazicyju pa spravie vybuchu ŭ mienskim mietro, kab znajści zamoŭcaŭ. U jakoj narmalnaj krainie takoje mahčyma?

Ministar unutranych spravaŭ raspaviadaje jak šukali i znajšli vykanaŭcaŭ. Dziadźka z manierami i vyhladam kałhasnaha bryhadzira (śpiecyjalnaja sielekcyja) tolki apranuty ŭ mieškavatuju hienieralskuju formu, havoryć hetaksama i tymi samymi słovami jak pra Płošču — 19 (jak prafiesijna spracavali orhany, jak apazicyja nazapašvała zbroju, jakuju nie znajšli). I ja jamu nie vieru!

Nie mahu vieryć, pry ŭsioj nianaviści i ahidzie da złačyncaŭ, padkłaŭšych vybuchovuju pryładu. Ja bajusia, što mohuć paciarpieć nievinavatyja ludzi, tamu što nie maju ni kropli viery ŭ spraviadlivaść łukašenskaŭskaj praŭnaj sistemy i jaje viernaść zakonu.
Užo zahadana razdać ordeny bajavym apieratyŭnikam, kudy tam čakać kanca śledstva, nie kažučy ŭžo čakać rašeńnie suda! Cynična vyciskajecca ŭsio mahčymaje dla svaich kankretnych palityčnych intaresaŭ. Časam heta praryvajecca vierbalna. Jak skazaŭ adzin łukašyst — paśla vybuchu skłaŭsia «spryjalny klimat» dla vydańnia Biełarusi kredytu.

Što stałasia z majoj krainaj?

Kamientary10

Ciapier čytajuć

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?21

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Minskija tralejbusy pavinny pierastać bicca tokam1

Kali ŭ 1979‑m «Kałasy pad siarpom tvaim» vyjšli pa-rusku nakładam 100 tysiač asobnikaŭ, imi handlavali minskija taksisty. Nastolki papularny byŭ Karatkievič1

Były viadučy ANT schadziŭ u masoŭku polskaha «Chto choča stać miljanieram» i raspavioŭ pra hanarar3

Biasstrašnaść i advaha. Hetyja ludzi łoviać rybu na lodzie ŭ +142

ZŠA atakavali vostraŭ Chark u Piersidskim zalivie. Praź jaho prachodzić 90% iranskaha ekspartu nafty6

«Pili kavu — i raptam vajna»: jak biełaruska sprabuje pakinuć Izrail4

Chakiejnaha zaŭziatara i kiroŭcu asudzili za palityku. Padobna, što pa spravie Hajuna2

Biudžet siaredniaj minskaj siamji składaje 3 436 rubloŭ na miesiac

ZŠA paabiacali da $10 młn uznaharody za infarmacyju pra lidaraŭ Irana

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?21

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić