Mierkavańni88

Ministr justycyi Litvy: Heta byŭ zapyt na Bialackaha

Ministr justycyi Litvy zaprasiŭ na sustreču redaktara sajta charter97.org Natallu Radzinu i raskryŭ padrabiaznaści «bankaŭskaha skandału».

Dla nas, biełarusaŭ, vielmi niazvykła, kali čynoŭnik najvyšejšaha ranhu hatovy rastłumačyć svaju pazicyju nie tolki dla svaich hramadzian, ale i dla hramadzian susiedniaj krainy. Sustreču z Natallaj Radzinaj Remihijus Šymašus pačaŭ sa słovaŭ:

— Chacieŭ by vykazać škadavańnie z nahody faktu pieradačy Litvoj finansavaj infarmacyi ab dziejnaści Alesia Bialackaha i ŭ suviazi z tym, što heta było vykarystana biełaruskimi ŭładami suprać jaho jak suprać zmahara za pravy čałavieka.

I, viadoma ž, usia adkaznaść za toje, jak hetaja infarmacyja budzie vykarystanaja, kładziecca na biełaruskija ŭłady,
tamu što damova pra abmien jurydyčnaj infarmacyi dziejničaje z 1993 hoda, i 18 hadoŭ jon pracavaŭ dla taho, kab łavić sapraŭdnych złačyncaŭ. Heta davoli aktyŭnaje supracoŭnictva, tamu što my krainy-susiedzi. Pa statystycy my štohod atrymlivajem ad biełaruskaha boku kala 500 zapytaŭ, i praktyčna stolki ž prośbaŭ ab pradstaŭleńni jurydyčnaj dapamohi pastupaje ad Litvy.

Incydent z Alesiem Bialackim padniaŭ novyja pytańni. My bačym, što hetaja sistema nie bieź niedachopaŭ, i heta stała davoli balučym dla nas. Litoŭskija ŭłady zrobiać usio, kab takoje nie paŭtaryłasia ŭ budučyni, i my pasprabujem vypravić situacyju. I ja chacieŭ by padkreślić: było šmat razmovaŭ i śpiekulacyj na temu taho, što heta moža być źviazana ź litoŭskaj zamiežnaj palitykaj. Ja nie ŭpaŭnavažany kamientavać našu zamiežnuju palityku, ale chacieŭ by padkreślić, što pryncypovych źmienaŭ niama. I kali b byli niejkija źmieny ŭ niejkich palityčnych aśpiektach, heta nijak by nie ŭpłyvała na toje, jakuju infarmacyju Litva daje pra biełaruskich hramadzian. U intaresach Litvy supracoŭničać ź Biełaruśsiu jurydyčna, ale kab heta nijak nie naškodziła demakratyčnym siłam krainy. Vy nie pavinnyja dumać, što Litva admaŭlajecca ad padtrymki vašaj baraćby za svabodu i demakratyju.

— Ci možacie paviedamić padrabiaznaści taho, jak adbyvaŭsia praces pieradačy bankaŭskaj infarmacyi ab dziejnaści Bialackaha biełaruskim uładam z samaha pačatku?

— 2 lutaha 2011 litoŭskaje Ministerstva justycyi atrymała zapyt ź Ministerstva justycyi Biełarusi ab pradstaŭleńni hetaj infarmacyi. My, čynoŭniki Ministerstva justycyi, razhladali heta jak rucinnaje pytańnie. Na žal, navat ludzi, jakija znakamityja ŭ Biełarusi, nie zaŭsiody viadomyja navat vysokaadukavanym ludziam u Litvie. Nami byŭ zrobleny zapyt u banki. Paśla taho, jak infarmacyja była atrymanaja ad bankaŭ, jana była pieradadzienaja Miniustu Biełarusi. I tolki praź niekalki miesiacaŭ, u kancy červienia, my atrymali ad Ministerstva zamiežnych spravaŭ Litvy infarmacyju pra toje, što heta moža być vykarystana ŭ palityčnych metach.

U toj ža dzień, 21 červienia, było vyrašana spynić davać finansavuju infarmacyju Biełarusi.
Viadoma, u našych intaresach adnavić hetaje supracoŭnictva, ale paśla taho, jak my znojdziem miechanizmy, jak zrabić, kab našaja infarmacyja nie vykarystoŭvałasia dla represij suprać aktyvistaŭ demakratyčnych sił.

— Paviedamlałasia, što vami byli pieradadzienyja dadzienyja pra bankaŭskija rachunki 400 biełarusaŭ. Ci tak heta?

— Ja ŭžo čuŭ šmat interpretacyj, i ŭsie jany nie vielmi karektnyja. 400 — heta statystyčnyja dadzienyja pra toje, kolki zapytaŭ Litva štohod padaje ŭ Biełaruś, i 500 zapytaŭ my atrymlivajem ź Biełarusi.

— U vas niejkija kvoty?

— Nie, heta prosta statystyka za niekalki minułych hadoŭ. Kvotaŭ nijakich niama, heta robicca pa damovie 1992 hoda, ratyfikavanaj parłamientami. Niama nijakaha śpisu ci čahości ŭ hetym rodzie.

— Značyć, heta nie vyhladała 2 lutaha jak vialiki śpis z 400 proźviščaŭ, siarod jakich byŭ Bialacki?

— Nie.

— Heta značyć, byŭ zapyt kankretna na adnaho Bialackaha?

— Ja nie mahu ciapier dakładna skazać. Heta byŭ ci to zapyt kankretna z nahody adnaho Bialackaha, ci to zapyt na jaho i jašče adnaho čałavieka. Adnačasovych zapytaŭ na vialikuju kolkaść hramadzian nikoli nie było.

— A kolki ŭsiaho sioleta ŭžo było zapytaŭ ab bankaŭskich rachunkach biełarusaŭ?

— My pakul nie možam nazvać dakładnuju ličbu. Ludziej, jakija ciapier pieražyvajuć, što infarmacyja pra ich budzie pieradadzienaja ŭładam, ja chaču zapeŭnić, što my spynili ŭvieś patok infarmacyi. I adnovim jaho, kali budziem ŭpeŭnienyja, što heta nie zaškodzić biełaruskim apazicyjanieram. Ciapier my analizujem infarmacyju za hety i za minuły hod na pradmiet taho, ci niama jašče vypadku pieradačy infarmacyi pra jakoha-niebudź demakratyčnaha aktyvista. Pakul my jašče takich dadzienych nie vyjavili. I ja spadziajusia, što hetaha nie adbudziecca.

— A ci možna dla spakoju biełaruskich demakrataŭ apublikavać śpisy ludziej, čyje rachunki raskrytyja biełaruskim uładam?

— Hetaha śpisu, viadoma, nielha apublikavać. Ale ja mahu zapeŭnić, što ciaham najbližejšych dzion my budziem mieć poŭnuju infarmacyju. Kali znojducca ludzi, z nahody jakich my majem niejkija pytańni, to my, viadoma, ich papiaredzim.

— Jak biełaruski bok adreahavaŭ na spynieńnie Litvoj pravavoha supracoŭnictva?

— Aficyjnaj reakcyi pakul niama. Dumaju, u intaresach abiedźviuch dziaržavaŭ, kab ludzi, jakija kraduć mašyny abo ździajśniajuć inšyja, sapraŭdnyja, złačynstvy, byli złoŭlenyja i asudžanyja. I abmien hetaj infarmacyjaj pavinien adbyvacca. Navat kali my majem niejkija sumnievy z nahody asobnych spravaŭ. My pastarajemsia zrabić tak, kab supracoŭnictva ŭ płanie abmienu kryminalnaj infarmacyjaj adnaviłasia.

— A vy nie dumajecie, što ŭ adpłatu za toje, što vy nie vydajacie infarmacyju pra demakratyčnych aktyvistaŭ, režym Łukašenki nie budzie vam vydavać infarmacyju pra złačyncaŭ na terytoryi Biełarusi?

— Ja nie chacieŭ by śpiekulavać na temu, jak zrobiać biełaruskija ŭłady. Ja dumaju, što ŭ intaresach narodaŭ abiedźviuch krain, kab narmalnaje supracoŭnictva było adnoŭlenaje.

— U litoŭskich bankach napeŭna niamała rachunkaŭ i biełaruskich čynoŭnikaŭ, i viadoma, hetyja hrošy zaroblenyja daloka nie sumlennym šlacham. ZŠA ŭžo daŭno pryniali rašeńnie zamarozić rachunki atačeńnia Łukašenki, inšaja sprava, što jaho pamahatyja nie trymajuć svaje aktyvy ŭ Amierycy. Nakolki imaviernaja pierśpiektyva raskryćcia i «zamarozki» ich rachunkaŭ u Litvie?

— Ministerstva justycyi ŭ hetym vypadku hraje nie vielmi značnuju rolu. My prosta karespandentny bok dla zamiežnaha supracoŭnictva, atrymlivajem zapyty ź inšych krain i dasyłajem hetyja zapyty ŭ inšyja ŭstanovy.

Viadoma, kali niešta źmienicca ŭ hetym śviecie i ŭ našym rehijonie, kali budzie rašeńnie Jeŭrasajuza i paŭstanie pytańnie pra bankaŭskija rachunki biełaruskich čynoŭnikaŭ, to, niesumnienna, usie hetyja rachunki buduć raskrytyja i zamarožanyja.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku60

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku

Usie naviny →
Usie naviny

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ, jak staŭ budaŭnikom na Azorach1

U modzie novaja era błandzinak1

Ukraina abviarhaje svaju datyčnaść da vybuchoŭki, znojdzienaj kala hazapravoda z rasijskim hazam u Sierbii9

U Brazilii pryniali zakon ab sumiesnaj apiecy nad žyviołami pry razvodzie

Hałoŭny redaktar «Jeŭraradyjo» Jaŭhien Kazarcaŭ raskazaŭ, jak piać hadoŭ pracavaŭ na «Sputniku» i kolki zarablaŭ47

Šrajbman pra toje, ci pajeduć masava rasijanie ŭ Biełaruś z-za błakirovak internetu i čamu heta nie prablema9

Zialenski pryjechaŭ u Damask i sustreŭsia z prezidentam Siryi1

U RNPC traŭmatałohii i artapiedyi raskazali pra samyja składanyja apieracyi — niekatoryja doŭžacca da 11 hadzin

Viłu Musalini pradali za 1,2 miljona jeŭra2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku60

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić