Kultura

Viciebski dramteatr imia Kołasa vymušany admovicca ad mižnarodnych hastrolaŭ

Nacyjanalnamu akademičnamu dramatyčnamu teatru imia Jakuba Kołasa z-za ekanamičnaha kryzisu sioleta daviałosia admovicca ad mižnarodnych hastrolaŭ.
Pra heta paviedamiŭ dyrektar teatra Ryhor Šaćko 7 vieraśnia na pres-kanfierencyi ŭ Viciebsku, pryśviečanaj adkryćciu novaha teatralnaha siezona.

Ciapierašni hod dla kołasaŭcaŭ jubilejny — 22 listapada trupa adznačyć 85-hodździe z dnia zasnavańnia teatra.

«U nas prablema ekanamičnaha charaktaru — u hetym jubilejnym hodzie my stracili mižnarodnuju dziejnaść, zharnuli ŭsie svaje mižnarodnyja hastroli. Heta pajezdki ŭ Adesu, Vilniu, Sankt-Pieciarburh. I heta vielmi sumny fakt. Hublajucca suviazi, parušajucca damoŭlenaści, nie budzie tvorčaha abmienu», — adznačyŭ Šaćko.

Pry hetym dyrektar teatra vykazaŭ nadzieju, što ŭ kołasaŭcaŭ usio ž mohuć adbycca hastroli ŭ Litvu: «Ja dumaju, što paśla ŭzhadnieńnia kursu i źjaŭleńnia valuty ŭ prodažy, mahčyma, sioleta my ŭsio ž zmožam sabrać patrebnuju sumu i vyjechać choć by na adny surjoznyja hastroli».

Pavodle słoŭ Šaćko,

u hetym siezonie dramteatr imia Jakuba Kołasa moža dazvolić sabie tolki abmiennyja hastroli pa Biełarusi.
22–22 vieraśnia na viciebskaj scenie vystupiać artysty Minskaha abłasnoha dramatyčnaha teatra z Maładziečna. Kołasaŭcy ŭ hetyja dni pakažuć u stalicy respublikanskaha śviata «Dažynki» dźvie svaje premjery — «Pierabor» i «Ja čakaju sapraŭdnaha mužčynu». Praz tydzień z hetymi ž śpiektaklami viciebskija artysty vystupiać u Homielskim haradskim maładziožnym teatry, a maładyja hamialčanie, u svaju čarhu, pradstaviać svaju tvorčaść u teatry imia Kołasa.

«Dla mianie hałoŭnaje, kab u hety jubilejny hod teatr vykanaŭ płan pa akazańni płatnych pasłuh, kab chapiła hrošaj ludziam na zarpłaty, na novyja pastanoŭki. Bo, akramia tvorčaści, isnuje jašče šmat prablem… Treba znajści hrošy na ramont dachu, na nabyćcio novaha pulta. Ale pry hetym u našym teatry mocny nacyjanalny kaściak. I zachoŭvać tvorčaść, zachavać pavahu da tradycyj nacyjanalnaha teatra — heta, viadoma, samaje hałoŭnaje», — adznačyŭ Šaćko.

Niahledziačy na ekanamičnyja prablemy,

administracyja teatra ŭ novym siezonie pavysiła košt biletaŭ na śpiektakli ŭsiaho na adnu tysiaču rubloŭ.
«Bilety ŭ nas buduć kaštavać da 10 tysiač rubloŭ. Viadoma, ciapier, kali alej kaštuje 20 tysiač, čałaviek padumaje, što jamu važniej: butelka aleju ci teatr. Ale dla nas važna zachavać svajho hledača. Naš hladač — heta i student, i viciebskaja intelihiencyja, i my nie možam im admović, tamu nie pavyšajem ceny na bilety», — skazaŭ Šaćko.

Kamientary

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?3

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?

Usie naviny →
Usie naviny

U Kamianieckim rajonie ŭsio jašče šukajuć źnikłuju čatyrochhadovuju dziaŭčynku. Patrebnyja dobraachvotniki

Minabarony Rasii zajaviła ab źniščeńni piaci ŭkrainskich Su-27 na aeradromie va ŭkrainskim Mirharadzie1

U Mahilovie źbirajucca pabudavać muziejny kompleks u honar rasijskaha cara Mikałaja II11

«Kab nie razmova pra hrošy za kanapaj, ja b jaho nie paznała». Źniavolenaja raskazała pra sustreču ź Cichanoŭskim u turemnym ciahniku9

Siońnia znoŭ pierakryjuć vulicy Minska z-za repietycyj paradu3

Byŭ pad narkotykami, akazaŭ supraciŭ. Pamiežniki raskazali pra hołaha mužčynu na miažy pad Brestam6

«Hatova była pačynać navat z adnym vučniem». Biełarusy ŭ Hruzii stvarajuć biełaruskamoŭnuju škołu17

Bialackaha ŭ Horackaj kałonii viarnuli z PKT u atrad i pazbavili pieradačaŭ2

Jak dapamahatary zarablajuć na polskich vizach z novaj sełfi-vieryfikacyjaj2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?3

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?

Hałoŭnaje
Usie naviny →