paviedamiła pres-sakratar Nacyjanalnaha statystyčnaha kamiteta Alena Kandracienka.
U paraŭnańni z 1 studzienia žycharoŭ krainy stała mienš na 13,2 tys. čałaviek.
Skaračeńnie kolkaści nasielnictva abumoŭlena pieravyšeńniem na 20 tys. čałaviek kolkaści pamierłych nad kolkaściu narodžanych pry dadatnym mihracyjnym pryroście 6 tys. 817 čałaviek (u
studzieni-žniŭni ŭ Biełaruś prybyli 11 tys. 203 čałavieki, vybyli 4 tys. 386).
Kolkaść žycharoŭ za vosiem miesiacaŭ pavialičyłasia tolki ŭ Minsku — z 1 młn. 864,1 tys. čałaviek na 1 studzienia da 1 młn. 867,4 tys. čałaviek na 1 vieraśnia. U astatnich rehijonach respubliki kolkaść žycharoŭ za studzień-žnivień źmienšyłasia. U vyniku na 1 vieraśnia ŭ Homielskaj vobłaści naličvałasia 1 młn. 432,3 tys. čałaviek, u Minskaj — 1 młn. 409,8 tys., u Bresckaj 1 młn. 394,2 tys., u Viciebskaj — 1 młn. 216,6 tys., u Mahiloŭskaj — 1 młn. 83,6 tys., u Hrodzienskaj — 1 młn. 64,1 tys. čałaviek.
U Biełarusi ŭ studzieni-žniŭni naradziłasia 71 tys. 276 niemaŭlat
— na 469 dziaciej mienš u paraŭnańni sa
studzieniem-žniŭniem 2010 hoda. Ahulny kaeficyjent naradžalnaści za vosiem miesiacaŭ u cełym pa respublicy skłaŭ 11,3 na 1 tys. žycharoŭ (za anałahičny pieryjad minułaha hoda było taksama 11,3 pramile). Siarod rehijonaŭ krainy samy vysoki hety pakazčyk tradycyjna ŭ Bresckaj vobłaści (12,4 pramile), samy nizki — u Viciebskaj vobłaści (9,9 pramile).
Za studzień-žnivień pamierli 91 tys. 286 čałaviek
— na 238 mienš u paraŭnańni sa
studzieniem-žniŭniem 2010 hoda. Ahulny kaeficyjent śmiarotnaści za vosiem miesiacaŭ pa respublicy składaŭ 14,5 na 1 tys. nasielnictva (za adpaviedny pieryjad minułaha hoda jon byŭ taksama 14,5). Siarod rehijonaŭ krainy samy vysoki hety pakazčyk u biahučym hodzie ŭ Viciebskaj vobłaści (16,5), samy nizki — u Minsku (9,8).
Dziciačaja śmiarotnaść (dziaciej va ŭzroście da 1 hoda) źniziłasia ŭ Biełarusi z 4,0 na 1 tys. narodžanych u studzieni-žniŭni 2010 hoda da 3,8 pramile ŭ studzieni-žniŭni 2011 hoda.
Kamientary