Žychar Baranavičaŭ Ryhor Hryk ličyć niezakonnaj i nieabhruntavanaj admovu vykanaŭčaj ułady ŭ pikiecie suprać niastrymnaha rostu cen i źbiadnieńnia naroda, jaki aktyvist mieŭsia pravieści 23 kastryčnika.
Svaim rašeńniem ad 5 kastryčnika 2011 hoda Baranavicki harvykankam nie dazvoliŭ Hryku praviadzieńnie pikietu, arhumientavaŭšy heta tym, što patrabavańni Ryhora Hryka nie źjaŭlajucca abhruntavanymi, a zajaŭlenyja łozunhi nie adpaviadajuć metam i paniaćciam, zamacavanym art.2 Zakona «Ab masavych mierapryjemstvach u Respublicy Biełaruś».
Arhanizatar pikieta ličyć hetuju admovu nieabhruntavanaj i niezakonnaj. Na jaho dumku, zhodna z art. 33 Kanstytucyi Respubliki Biełaruś «kožnamu harantujecca svaboda mierkavańniaŭ, pierakanańniaŭ i ich svabodnaje vykazvańnie».
«Ni Kanstytucyja, ni Zakon „Ab masavych mierapryjemstvach“ nie ŭtrymlivajuć kryteryjaŭ „pravilnaści“ albo „niapravilnaści“ maich mierkavańniaŭ i pierakanańniaŭ, — kaža Ryhor Hryk. — Kanstytucyja harantuje mnie prava na ich svabodnaje vykazvańnie, a Zakon „Ab masavych mierapryjemstvach“ ustanaŭlivaje paradak i formy takoha vykazvańnia. Tamu vyznačeńnie słužbovych asob vykankama ab abhruntavanaści ci nieabhruntavanaści maich patrabavańniaŭ nie moža słužyć padstavaj dla admovy mnie ŭ ich publičnym vyrazie. Zakonam jakraz i vyznačany takija formy vykazvańnia svaich pohladaŭ ci patrabavańniaŭ».
Pa słovach arhanizatara pikieta, zakon zabaraniaje praviadzieńnie masavych mierapryjemstvaŭ, kali ich metaj źjaŭlajecca ažyćciaŭleńnie prapahandy vajny abo ekstremisckaj dziejnaści. Hryk nie ličyć, što zajaŭlenyja im łozunhi pra źbiadnieńnie naroda parušajuć hety zakon.
Ryhor Hryk prosić sud pryznać dziejańni Baranavickaha harvykankama pa admovie ŭ praviadzieńni pikietu niepravamocnymi, abaviazać vykankam zabiaśpiečyć realizacyju prava na svabodnaje vykazvańnie mierkavańniaŭ i pierakanańniaŭ dy dazvolić praviadzieńnie pikietu na zajaŭlenuju temu.
Akramia taho, Ryhor Hryk prosić sud uziać tłumačeńni va ŭpaŭnavažanych słužbovych asob pa hetym pytańni.
Kamientary