Na vysokim uzroŭni hučać zapeŭnivańni pra padtrymku pryvatnaha biznesu i hatoŭnaść da prychodu zamiežnaha kapitału.
Na vysokim uzroŭni hučać zapeŭnivańni pra padtrymku pryvatnaha biznesu i hatoŭnaść da prychodu zamiežnaha kapitału.
Vynikovaje pasiedžańnie Savietu ministraŭ 6 lutaha ad vynikaŭ minułaha hodu chutka pierajšło da zadačaŭ na hod biahučy, piša hazeta «Biełorusy i rynok». Pierad uradam staić supiarečlivaja zadača, miarkuje tydniovik, — kab prystasavać ekanomiku da novych cenavych umovaŭ, nieabchodna raspracavać zachady pa abaronie nasielnictva, minimizacyi strataŭ biudžetu, padtrymcy realnaha sektaru ekanomiki. U cełym prablemu buduć vyrašać administratyŭnymi sposabami: rost cenaŭ na pryrodny haz i taryfaŭ na elektra- i ciepłaenerhiju dla stratehičnych pramysłovych pradpryjemstvaŭ budzie stymlivacca. Niekatoryja pradpryjemstvy kancernu «Biełnaftachim» atrymajuć ilhoty ŭ vyhladzie tańniejšych koštaŭ na enerharesursy, a ŭ cełym kancern pazbavicca ad abaviazku subsydyjavać sielskuju haspadarku. Apošniaja, da ŭsiaho, pazbavicca ilhotaŭ pry zakupcy naftapraduktaŭ. U siarednim uzrovień ilhotnych koštaŭ na elektraenerhiju dla realnaha sektaru biełaruskaj ekanomiki ŭ 2007 h. budzie vahacca ad 5da 50%.
Nivelavać straty ad novych koštaŭ na haz i ŭviadzieńnia mytaŭ na nafty ŭrad miarkuje taksama za košt pryvatyzacyi niekatorych pradpryjemstvaŭ naftachimičnaj pramysłovaści. Hałoŭnaje, kab investar vałodaŭ dastatkovymi finansavymi resursami dla madernizacyi, syravinnymi resursami dla zahruzki hetych pradpryjemstvaŭ i rynkami zbytu, kaža vice-premjer Uładzimier Siamaška. Pry hetym dziaržava hatovaja prapanavać da 70% akcyjaŭ, admoviŭšysia ad kantrolnaha pakietu. Razhladajecca taksama mahčymaść pieradačy pryvatnikam stratnych dziaržpradpryjemstvaŭ.
Premjer Sidorski ŭ svaju čarhu zahadaŭ Ministerstvu finansaŭ pryciahnuć 1,5 miljardy dalaraŭ zamiežnych kredytaŭ. Zadača małavykanalnaja, uličvajučy toj fakt, što ź minułahodnim zadańniem (990 miljonaŭ dalaraŭ) Ministerstva finansaŭ nia spraviłasia. Adnak ministar finansaŭ Mikałaj Korbut aptymistyčna abiacaje, što praź piać hod biełaruskuju ekanomiku budzie nie paznać dziakujučy prytoku zamiežnych investycyjaŭ.
Dla hetaha našuju ekanomiku daviadziecca pierabudavać, skaracić vydatki i, mahčyma, pierahledzieć investycyjnuju palityku, tłumačyć M. Korbut.
Vyklikaje cikavaść usplosk kłopatu z boku ŭradu da pradstaŭnikoŭ pryvatnaha biznesu. Premjer Sidorski vykazaŭsia za toje, što dziaržava pavinna minimizavać umiašańnie ŭ rabotu małoha i siaredniaha biznesu. Varta adznačyć, što zroblena heta było padčas pasiadžeńnia Prezidyuma Saŭmina, pryśviečanaha abmierkavańniu prajektu Dziaržaŭnaj prahramy sudziejničańnia zaniataści nasielnictva Biełarusi na 2007 h. «Nieabchodna stvaryć maksymalna kamfortnyja ŭmovy dla taho, kab raźvivaŭsia prazrysty biznes, kab u poŭnym abjomie vypłačvalisia padatki. Treba sudziejničać raźvićciu takich rabočych miescaŭ u krainie» – adznačyŭ S. Sidorski.
U chutkim časie budzie padpisany prezydencki ŭkaz № 760, pavodle jakoha da kanca hodu indyvidualnyja pradprymalniki musiać zvolnić usich naniatych pracaŭnikoŭ aprača svajakoŭ. Vice-premjer Andrej Kabiakoŭ rastłumačyŭ, što praktyčna hatovy dakument pa sproščanaj systemie funkcyjanavańnia mikrapradpryjemstvaŭ z kolkaściu da 15 čałaviek. Pavodle dakumentu, pradprymalniki zmohuć pierarehistravacca ŭ jurydyčnuju asobu, što dazvolić najmać 10-15 rabotnikaŭ i mieć roŭnyja pravy z astatnimi jurydyčnymi asobami.
Toje, što pytańnie małoha i siaredniaha biznesu ŭźniataje padčas abmierkavańnia prajektu Dziaržaŭnaj prahramy sudziejničańnia zaniataści nasielnictva Biełarusi, moža śviedčyć pra žadańnie ŭradu takim čynam minimizavać mahčymyja nastupstvy ekanamičnaha kryzisu. To bok, za košt pryvatnaha biznesu častkova vyrašyć pytańnie mahčymaha ŭsplosku biezpracoŭja ŭ realnym sektary ekanomiki.
Kamientary