Bałkanskija tancy i kupalskija śpievy, žniŭnyja napievy i prydvornaja muzyka Francyi.
Supolny prajekt hurtu ź Pietrazavodzku, što hraje staradaŭniuju śvieckuju muzyku, i mienskaj vakalnaj hrupy, što vykonvaje aŭtentyčnyja śpievy. Muzyki złučyli bałkanskija tancy i kupalskija śpievy, žniŭnyja napievy i prydvornuju muzyku Francyi. Inicyjavali hety prajekt rasiejcy — «hudy» z radaściu pahadzilisia, bo zaŭždy byli adkrytyja dla prapanovaŭ. Dastatkova pryhadać ich supolny trek z Neuro Dubel dla trybjutu «depešaŭ».
Aŭtentyčnyja śpievy nie zaŭždy kładucca na muzyku — źmiksavanaja jana ci syhranaja na staradaŭnich instrumentach — niavažna. Jak prykład — «Dzie ty kupała, kupałasia», azdoblenaja paŭdziasiatkam instrumentaŭ: muzyka pieradaje zusim inšuju atmasferu, čym śpieŭ. Voś i atrymlivajecca: chto ŭ płot, a chto ŭ aharod. Choć jość i ŭdałyja numary — jak zahałoŭny trek «Zara» i «Śviaty Jania», dzie muzyki nienazojliva pieradajuć atmasferu aŭtentyčnaha śpievu. Nielha nie adznačyć prafesijny padychod, jak ź biełaruskaha, tak i z rasiejskaha boku. «Drołsy» — usie spres vychavancy tamtejšaj kanservatoryi, vydatna prapisali kožny instrument (a ich u albomie z dva dziasiatki — ad zvykłaj blok‑flejty da ekzatyčnych landsknechtromela i fidela). Pra ŭnikalnaść samoj «Hudy» lišnie kazać. Čakajem ich nastupnaha muzyčnaha eksperymentu — hetym razam sa Źmitrom Vajciuškievičam. «Zara» — dla ŭsich amataraŭ niezvyčajnaj muzyki.
Kamientary