Ułada, što trymajecca na kułakach, maje słabyja šancy na mirny adychod u historyju.
Što jadnaje śviežy numar «Našaj Nivy» z «NN» №3 ad 24 studzienia 2003 hoda? U abodvuch vypuskach na pieršych pałosach źmieščanyja fotazdymki źbitych ludziej. Viadomych ludziej.
17 studzienia 2003 hoda nieviadomyja złamyśniki źbili na horki jabłyk akademika Radzima Hareckaha. 18 vieraśnia 2012-ha ŭdar kułakom u tvar atrymaŭ fatohraf Associated Press Siarhiej Hryc, jaki ŭ toj momant aśviatlaŭ pieradvybarčy pikiet.
Mahčyma, chtości skaža, što adzinaje padabienstva pamiž hetymi historyjami — fota na pieršaj pałasie. Radzim Harecki staŭ adnoj z achviar nieviadomych napadnikaŭ, jakija na pačatku 2000-ch zładzili sapraŭdnaje palavańnie na pradstaŭnikoŭ intelihiencyi. A Siarhiej Hryc, mahčyma, atrymaŭ pa tvary vypadkova. Na jaho miescy moh apynucca luby z kalehaŭ, što razam ź im zdymali pikiet. Ale hetaja vypadkovaść nie admianiaje toj fakt, što pad razdaču trapiŭ adzin ź lepšych biełaruskich fatohrafaŭ.
Raskazvajučy pra incydent, Siarhiej paprasiŭ: «Nie treba rabić ź mianie hieroja. Heta zvyčajnyja našy pracoŭnyja budni». Vytrymcy čałavieka, jaki zdymaŭ vajnu ŭ Iraku i Afhanistanie, možna tolki pazajzdrościć. Ale ci pavinny my pryzvyčajvacca da situacyi, kali kožnamu z nas supracoŭnik milicyi biespadstaŭna i biespakarana moža ŭdaryć kułakom ŭ tvar? Ci my ŭžo pryzvyčailisia i źmirylisia?
Pamiž atakami na intelihientaŭ i «pravierkaj dakumientaŭ» u Hryca było mnostva inšych udaraŭ. Udary adpracoŭvalisia navat na žančynach — Śviatłanu Zavadskuju śpiecnazaviec udaryŭ pa tvary, Mai Abromčyk pierabili nahu.
Dziesiać hod tamu nam dali zrazumieć: ad udaru pa hałavie nie abaronieny nichto — ni akademik, ni prosty rabaciaha. Ciapier možna śmieła kazać: udar pastaŭleny, atrymać pa akularach moža sapraŭdy kožny. Dla ŭłady, jakaja trymajecca druhi dziasiatak hadoŭ u tym liku i na kułakach, heta dziejsny srodak. Ale varta pamiatać, što taki recept palityčnaha daŭhalećcia mocna źmianšaje šancy na mirny adychod u historyju.
Ciapier čytajuć
«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Kamientary