Prezientacyja zbornika «Mikoła Jermałovič» adbyłasia 27 krasavika ŭ Minsku. Kniha padrychtavana staršynioj Minskaha haradskoha kulturna‑aśvietnickaha kłuba «Spadčyna» Anatolem Biełym, siabrami kłuba Anatolem Vałachanovičam i Nadziejaj Sarmant.
Jak zaznačyŭ redaktar vydańnia A.Bieły, M.Jermałovič źjaŭlajecca nie tolki vybitnym historykam, ale i samym vydatnym biełaruskim paetam 1970‑1980‑ch hadoŭ, jaki ŭźniaŭsia na niedasiahalny ŭzrovień u hramadzianskaj paezii, pra što śviedčać bolš za 100 jaho vieršaŭ u zborniku. «A jaho 52 hutarki i intervju ź im samim u 1970‑ia hady, značnaja častka jakich raniej nie publikavałasia, śviedčać ab im jak ab vybitnym dysidencie, — skazaŭ A.Bieły. —
Pavodle słoŭ A.Biełaha, z usiaho zapłanavanaha pa ŭviekaviečańni pamiaci M.Jermałoviča zastałosia adno — nazvać jaho imiem vulicu ŭ Maładziečnie (Minskaja vobłaść), dzie jon žyŭ šmat hadoŭ.
Zasłužany dziejač kultury Biełarusi Valer Mazynski pračytaŭ vieršy M.Jermałoviča, u jakich toj zaklikaje biełarusaŭ «nie nad Radzimaju ŭźniacca, a ŭźniać jaje nad saboj», «abudzicca samim i abudzić inšych da śviadomaha nacyjanalnaha žyćcia, <...> vyzvalić svaje dušy, ad čaho pačynajecca sapraŭnaja vola».
Artyst Uładzimir Cimaševič vykanaŭ lubimuju pieśniu M.Jermałoviča i Vasila Bykava «Sumnyja biarozy pabialiŭ maroz».
N.Sarmant zaznačyła, što ŭ svajoj paezii M.Jermałovič zaklikaŭ biełarusaŭ «nie čakać paradku ad čužyncaŭ, a samim navodzić jaho ŭ svajoj chacie», a paet Jaŭhien Hučok nazvaŭ zbornik «najvydatniejšaj knižkaj pa źmieście i duchoŭnaj nakiravanaści».
15 maja zapłanavana prezientacyja zbornika na radzimie łaŭreata Dziaržaŭnaj premii Biełarusi 1992 hoda M.Jermałoviča. Jon naradziŭsia 29 krasavika 1921 hoda ŭ vioscy Małyja Navasiołki Minskaha pavieta (ciapier — Dziaržynski rajon Minskaj vobłaści). Hałoŭnaje jaho navukovaje adkryćcio — śćviardžeńnie nieabchodnaści adroźnivać ad sučasnaj Letuvy staražytnuju letapisnuju Litvu, jakaja znachodziłasia ŭ viarchoŭjach Niomana (terytoryja pamiž Minskam i Navahrudkam z uschodu na zachad i pamiž Maładziečna i Słonimam z poŭdnia na poŭnač). Akramia taho, navukoŭca ličyŭ, što biełarusy źjaŭlajucca nia čystymi słavianami, a asłavianienymi bałtami. M.Jermałovič taksama pierakanaŭča asprečyŭ mnohija idei imperskich historykaŭ.
Kamientary