U centry Azii
Siaredniaja Azija stałasia na hetym tydni krynicaj samych cikavych padziejaŭ. Pry tym rasiejskija ŚMI hetak abstraktna padavali infarmacyju, što abychodzilisia amal bieź imionaŭ i ličbaŭ. U Aŭhanistanie taliby prasunulisia dalej na poŭnač i amerykancy z rasiejcami sklikali svaju kamisiju pa Aŭhanistanu, kab abmierkavać, jak pasłabić talibaŭ. Pryčym rasiejcy spadziajucca na toje, što ZŠA, nibyta zamiašanyja ŭ stvareńni Talibanu, skarystajuć svaje staryja ryčahi. ZŠA apošnim časam, vidać, stamiŭšysia dziejničać pasiarod dyktaturaŭ i isłamistaŭ, usio bolš zdajuć abšar Rasiei.
Va Ŭzbekistanie tajamničy adździeł (ci dva) z prykładna 100 madžachiedaŭ nibyta pierajšoŭ ci to aŭhanskuju ci to tadžyckuju miažu i ŭstupiŭ u niadzielu u Surchandarjinskaj vobłaści ŭ boj z uradavymi vojskami. Vyjaśniłasia, što heta toj samy adździeł apazycyjnaj hrupoŭki Isłamski ruch Uzbekistanu Dž.Amadani i T.Jułdašava, jaki letaś u vieraśni vajavaŭ u Kyrhystanie. Jak skazaŭ sp.Jułdašaŭ tadžyckaj redakcyi radyjo Svaboda, im daviałosia tady vajavać, bo kyrhyskija ŭłady nie puskali ich da Ŭzbekistanu. Jon ža zajaviŭ, što ciapier uvarvańnia nie było, a było prasočvańnie pa adnym na praciahu kolkich miesiacaŭ. Vajskovy dośvied jahonyja bajcy atrymali ŭ Tadžykistanie j Čačenii, ale ciapier pakinuli Tadžykistan. Uzbeki vykazali padozrańni pra suviaź ich z abjadnanaj tadžyckaj apazycyjaj, jakaja ŭvachodzić ciapier u tadžyckija ŭradavyja ŭstanovy, a taksama pra datyčnaść da hetaj spravy Talibanu, ale hałava paŭstancaŭ heta admaŭlaje. Tady ŭradavyja vojski zajavili, što isłamisty razmaŭlajuć pamiž saboj na aŭhanskaj movie puštu. Mahčyma i sapraŭdy siarod ich jość vychadcy z Aŭhanistanu, ale ž tam žyvie bolš za miljon uzbekaŭ.
Treba skazać, što vajujuć isłamskija bajcy dobra. Pad kaniec tydnia źjavilisia źviestki pra 2 źbityja ŭzbeckija letaki. Jak kaža sp. Jułdašaŭ, inšyja ŭradavyja adździeły naohuł paźbiahajuć ustupać u boj i prosta abychodziać isłamistaŭ bokam. Uzbeckaje vojska tolki-tolki pačało ŭnutranyja pieraŭtvareńni, i tamu možna sumniavacca ŭ jahonaj bajazdolnaści. Niezdarma Taškient pahladaje ŭ bok Maskvy i zhadvaje pra niadaŭniuju Taškienckuju sustreču. Urad ćvierdziŭ, što paŭstancy atočanyja, vybityja, ale voś syšli vysoka ŭ hory i z-za łavinaŭ ich ciažka šturmavać. U svaju čarhu, kiraŭnictva paŭstancaŭ usio toje admaŭlała i kazała, što zusim volna moža z bajami pierasoŭvacca pa miascovaści, maŭlaŭ, da ich navat rehularna prylatali šrubaloty. Z žurnalistaŭ u toj rajon amal nichto nie dabraŭsia, tamu kazać niešta peŭnaje ciažka.
U čaćvier-piatnicu isłamski front pašyryŭsia. Jašče adna hrupa uzbeckich apazycyjaneraŭ (kala 50 čałaviek) pasprabavała prarvacca na baćkaŭščynu z kyrhyskaha boku ŭ toj samaj Batkienskaj vobłaści la sumiežža troch dziaržavaŭ, dzie adbyvalisia letašnija bai. Heta nia nadta ŭ ich atrymałasia, bo kyrhyzy ciapier nabudavali tamaka blok-pastoŭ i raspačalisia bai. Darečy, kyrhyzy źbirajucca ŭpravicca svaimi siłami i nie spadziajucca na Maskoviju.
Taho hodu zmahańnie madžachiedaŭ zakončyłasia ničym. Hetym razam ich kiraŭniki zajaŭlajuć pra bujnamaštabnuju aperacyju i admaŭlajucca ad pieramovaŭ. Jany, maŭlaŭ, źbirajucca zrynuć režym i vyzvalić 100 tys. (!) palitviaźniaŭ. Ułady ž zakidajuć im standartnaje — sprobu stvareńnia adzinaj siarednieazijackaj isłamskaj dziaržavy-kalifatu.
Čaho b jany ni chacieli, heta vialikaje vyprabavańnie dla zusim niedemakratyčnaha Ŭzbekistanu. Uzbekistan — vielmi ambitnaja dziaržava, što zamachvajecca na panavańnie ŭ rehijonie, pryčym sprabuje dabicca taho, nia majučy da siońniašniaha dnia anijakich daktrynaŭ i prahramaŭ, aproč chiba što niedałomkaŭ savieckaje idealohii, upryhožanych elementami feŭdalizmu razam z kultam amira Tymura dyj, mabyć, ujaŭlajučy sabie, što ŭsio zaležyć ad kolkaści nasielnictva, bo vielmi vysoki naturalny pryrost nie spyniaje. Ale ŭmovaŭ dla žyćcia dziaržava nie stvaraje, i pakidajuć ŭzbeki dom. U našym Maładečnie, naprykład, da hetaha traŭnia ich peŭna zusim nie było. Dyk źjavilisia ŭ traŭni, pačali handlavać tekstylem, a za leta ich kolkaść pavialičyłasia ŭdvaja... Nia dumaju, što ich stanie mieniej.
Kampartyja UzSSR pieratvaryłasia ŭ Narodna-Demakratyčnuju hramadu na čale z prezydentam Karymavym, nichto nie čapaŭ i KHB, a apazycyi dali rolu savieckich dysydentaŭ. Składana navat kazać pra jaje realnaje jsnavańnie, bo dźvie samyja značnyja (prynamsi, hadoŭ 10 tamu) apazycyjna-demakratyčnyja partyi — Birlik i Erk znachodziacca pa-za miežami krainy. Partyi tyja byli (i navat siońnia jość pamiž maładych) upłyvovymi j pavažanymi, kiravali imi prafesar Bułataŭ i litaratar M.Salich, ale bolšuju častku svaich siłaŭ jany tracili na hryźniu mižsobku. U vyniku, ačuniaŭ ad demakratyi sp. Karymaŭ i... Karaciej, apazycyi ciapier faktyčna niama, tamu nia dziva, što, nia bačačy vyjścia pasiarod rostu halečy, paspality narod pajšoŭ pa isłamskim śvietłym šlachu.
Šmat uzbekaŭ (i inšych žycharoŭ krainy — tataraŭ i navat karejcaŭ) skiravałasia ŭ isłamskija vyškalnyja tabary, a paśla na Radzimu. Paŭstancy celać hetym razam prabicca ŭ samyja zakinutyja i biednyja rajony Ŭzbekistanu, spadziejučysia atrymać tam šyrokuju padtrymku. Zrazumieła, ich čyn maje padtrymku siarod aŭhanskich i inšych madžachiedaŭ-internacyjanalistaŭ, zhadajcie niadaŭnija mary talibaŭ pra Ferhanu. Kažuć, sp.Jułdašaŭ telefanavaŭ u Svabodu z Savudaŭskaj Arabii.
Pryvid vajny błukaje ŭ Siaredniaj Azii...
Tymčasam pobač raspačynajecca jašče adna vajna — ekanamičnaja, pamiž našymi saŭdzielnikami ŭ piacihałovym mytnym źviazie Kazachstanam i Kyrhystanam. Pramysłovyja j charčovyja tavary ŭ Paŭdniovy Kazachstan zavoziacca z Kyrhystanu. Vice-premjer Kyrhystanu zahadaŭ stroha ahladać kazachskija vialikavahavyja aŭtamašyny z techničnaha boku, što vyliłasia ŭ faktyčnaje spynieńnie ich ruchu, a kazachi značna ŭskładnili tranzytny ruch vialikavahavych aŭtamašyn miž Rasiejaj i Kyrhystanam. Kazachi spynili pastaŭki vuhalu kyrhyskim elektrastancyjam, a kyrhyzy nie dali vady Poŭdniu Kazachstanu. Ich niepakojać nacyjanalnyja intaresy.
Azija!
Siarhiej Radštejn
Kamientary