U klasyfikacyi niamieckaj strachavoj kampanii «Hiermes» Biełaruś pa ryzykoŭnaści handlu ź joj staić na adnoj prystupcy z Aŭhanistanam, Irakam i Tadžykistanam.
Jość sfery suverenitetu, u jakich vyniki dziejnaści ŭradu apošnich dziesiaci hod inačaj jak pravalnymi nie nazavieš. Adnoj z takich sfer — pobač z moŭna-kulturnym suicydam — miesca i reputacyja Biełarusi ŭ suśvietnaj ekanomicy.
Voś užo trynaccać hod Biełaruś isnuje jak niezaležnaja dziaržava. Za hety čas naša niezaležnaść umacavałasia. Chto-nichto navat pradkazvaje pomniki ciapierašniamu kiraŭnictvu za zasłuhi va ŭmacavańni biełaruskaje dziaržaŭnaści. Pry hetym nie biarucca pad uvahu sfery suverenitetu, u jakich vyniki dziejnaści ŭradu apošnich dziesiaci hod inačaj jak pravalnymi nie nazavieš.
Kožny biznesoviec, pierš čym razhladać mahčymaści ekanamičnaha supracoŭnictva z toj ci inšaj krainaj, najpierš šukaje ahulnuju infarmacyju pra hetuju krainu, jaje pieravahi i niedachopy, a taksama jaje miesca siarod inšych dziaržaŭ śvietu. U hetaj spravie vialikuju dapamohu akazvajuć rejtynhavyja ahienctvy, jakija akramia acenki asobnych subjektaŭ haspadarańnia raspracoŭvajuć i publikujuć tak zvanyja «rejtynhi suverenaŭ» — acenki płaciežazdolnaści asobna ŭziatych krain. Pry hetym u rejtynhu biarucca pad uvahu roznyja makraekanamičnyja i palityčnyja faktary — ekanamičny rost, handlovy balans, valutnaja stabilnaść, palityčnaja ryzyka dy inš. Usie faktary acenki sumujucca i majuć vynikam rejtynh, dziakujučy jakomu krainy možna paraŭnoŭvać pamiž saboj dy adsočvać tendencyi ich raźvićcia. Rejtynhi zvyčajna vyražajucca ŭ litarach A, B albo C. Litara A abaznačaje samy vysoki rejtynh (tak, AAA majuć krainy Zachodniaje Eŭropy, Złučanyja Štaty, Aŭstralija), a C — samy nizki. Samyja viadomyja ŭ śviecie rejtynhavyja ahienctvy — amerykanskija firmy «Standart&Poors» («S&P») dy «Moody's», a taksama brytanskaje ahienctva «Fitch Rating». Rejtynh suverenaŭ adyhryvaje najbolš važnuju rolu dla krain-pazyčalnic, jakija dziela finansavańnia ŭnutranych patreb šukajuć kredytaŭ na mižnarodnych finansavych rynkach. A tut praviła prostaje: čym vyšejšy rejtynh, tym nižejšyja pracenty pa kredytach.
Poŭny varyjant artykułu čytajcie ŭ papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Siaržuk Vinahradaŭ
Kamientary