7 žniŭnia spaŭniajecca 50 hadoŭ Alehu Trusavu
Aleh Trusaŭ padaravaŭ mnie Biełaruś, hetaksama jak i sotniam inšych studentaŭ mienskich VNU ŭ kancy 70-ch i ŭ 80-ch hadach minułaha stahodździa. Nia ŭsie ź ich pryniali hety dar, niechta, viarnuŭšysia z trusaŭskich ekspedycyj, iznoŭ zvykła zanyrvaŭ u vyčyščanuju ad biełaruskaści atmasferu biełaruskaj stalicy. Ale šmat chto znoŭ i znoŭ prasiŭsia na nastupnaje leta ŭ čarhovy archiealahičny vyjezd kudy-niebudź u Mir ci Čačersk… A toj-sioj prybivaŭsia da ekspedycyi nadaŭžej, časam na ŭsio žyćcio — voś jak Ihar Čarniaŭski, my ź Ninaj Zdanovič, Aleś Kušniarevič, Hienadź Sahanovič, Irena Hanieckaja, Ała Staškievič. Choć daŭno ŭžo nie isnuje taho adździełu architekturnaj archiealohii Biełaruskaha restaŭracyjna-prajektnaha instytutu i niama ekspedycyi, jakoj kiravaŭ Aleh Trusaŭ, ale my praciahvajem žyć u joj i ź joj…
Aleh Trusaŭ pačaŭ stvarać svaju Ekspedycyju z 1976 h., adrazu paśla taho jak bliskuča zakončyŭ histaryčny fakultet BDU i vybraŭ miesca pracy — archieolaham u Navukova-restaŭracyjnych prajektnych majsterniach. Chłopiec śviadoma i metanakiravana pačaŭ farmavać ułasnuju navukovuju škołu, vyšukvajučy i spraŭdžvajučy ŭ «poli» studentaŭ-historykaŭ.
A letam padčas archiealahičnych vandrovak da nas dałučalisia studenty-architektary, mastaki, matematyki, fizyki, technolahi. Admysłova z Homielu pryjaždžali Aleś Bialacki z Edzikam Akulinym. Na raskopkach Mirskaha zamku spraŭdžvaŭsia Vincuk Viačorka. Pahladzieŭšy, jak hety haradzki chłapiec, niahledziačy na kryvavyja mazali na rukach, dzień za dniom apantana rvaŭ rydloŭkaj macierykovuju hlinu na zamkavym padvorku, ja pavieryŭ u jaho kančatkova i biespavarotna.
Trusaŭskaja Ekspedycyja była vyspaj biełaruskaści, maleńkaj krainaj, dzie ŭsio było pa-biełarusku: i havorka, i pieśni, i palavaja dakumentacyja. Tam my ratavalisia ad hniatlivaj šeraści «raźvitoha sacyjalizmu». Tam była svaboda i čyścinia duchu, my nia prosta zdabyvali ź ziamli archiealahičnyja artefakty, ale pracavali na Biełaruś, vyjaŭlajučy, apracoŭvajučy i publikujučy atrybuty siaredniaviečnaj i navačasnaj biełaruskaj materyjalnaj kultury.
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Aleś Kraŭcevič
***
Aleh Trusaŭ naradziŭsia ŭ 1954 u Mścisłavie. Kandydat hist. navuk. Aŭtar knih «Staronki muravanaj knihi» (1990), «Manumentalnaje dojlidztva Biełarusi XI—XVIII stst. Historyja budaŭničaj techniki» (2001). U 1990—1995 — deputat parlamentu. Ad 1999 — staršynia Tavarystva biełaruskaj movy.
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary