Navat u časy, kali šachmaty prapahandavalisia «źvierchu», a na spabornictvy pradavalisia kvitki, hetuju halinu traktavali jak Papiałušku.
Šachmatnych kampazytaraŭ vinavaciŭ u «farmaliźmie» sam Michaił Baćvińnik — pieršy saviecki čempijon śvietu pa šachmatach. Dyk čaho ž čakać ciapier, u epochu zacyklenaści na spartovych vynikach… Aŭtaram šachmatnych zadač ciažka pastavić zadaču nakštałt zavajovy 25 medaloŭ. Biełaruskija tvory jašče traplajuć u «Albom FIDE» — najbolš aŭtarytetnaje kampazycyjnaje vydańnie śvietu, — ale nia dziakujučy, a nasupierak.
U krainie redka znojdzieš hazetu, jakaja nie abviaščała konkursu rašeńniaŭ zadač i eciudaŭ. «NN» nie vyklučeńnie; praŭda, konkurs u dadatku «Infarmatar» ładziŭsia daŭnavata, hadoŭ 8 tamu… Skłaści prostuju zadačku na mat za 2 chady moža kožny, chto znajomy z praviłami hulni. Adnak ludziej, jakija pastajanna i prafesijna stvarajuć novyja zadačy, niamnoha — badaj, sotnia va ŭsioj Biełarusi. Eciudystaŭ na paradak mienš: eciudy i składać, i raźviazvać ciažej, čym zadačy. Tvorcy j rašalniki dumajuć pra jadnańnie, a pakul hurtujucca pieravažna vakoł samvydavieckaha biuleteniu «Albina». Biuleteń hety z pačatku 1990-ch niastomna pamnažaje na kseraksie supracoŭnik Łuninieckaha muzeju, šachmatny trener Vadzim Žyłko.
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
VR
Kamientary