«Partret nieviadomaha mužčyny» nabyŭ za 22 000 dalaraŭ kalekcyjaner ź Biełarusi
Heta byŭ adzin z tych vypadkaŭ, kali hladzieć na zalu cikaviej, čym na scenu. Teleaperatary natapyryli videakamery ŭ bakavych prachodach, žurnalisty atabarylisia na halorcy. U centry zali, na ładnaj adlehłaści adzin ad adnaho, pasieła čałaviek tryccać aŭkcyjaneraŭ — tych, chto pryjšoŭ nabyvać, za vyniatkam chiba Eleanory Jazierskaj, jakaja jašče ŭ faje adkryta pryznałasia, što nabyvać ničoha nia budzie, bo ŭ jaje doma ŭsie ścieny i tak užo zaviešany.
Aŭkcyjonny dom «Paragis» «nie paśpieŭ padrychtavać» ułasnaha aŭkcyjanista, tamu daviałosia zaprašać Arsienija Łabanava z Maskvy. Hety pulchny čałaviečak, u pinžaku, zašpilenym na vierchni huzik, uładkavaŭsia na vysokim zedliku za katedraj, ahledzieŭ svaje rabočyja pryłady — draŭlany małatočak, kataloh, asadku, — načapiŭ navušniki ź mikrafonam dy plasnuŭ u šklanku krychu minerałki. «Fatahrafavać? Kali damoviciesia z arhanizatarami, tady možna. Ale — biez uspyš-š-ški!» — raskacistym barytončykam paviedamiŭ jon, masažujučy palcami krychu apuchłyja pavieki.
Pračytaŭšy prostyja praviły (padymać tablički z numarami dy hukać «Ap!», kali tabličku nie zaŭvažyli), aŭkcyjanist pstryknuŭ palcami dy abjaviŭ nulavy łot — majku «Dynama-Miensk» z aŭtohrafami hulcoŭ. «Dynama» — nia tolki tamu, što kamanda-čempijon, ale j z taje pryčyny, što sponsar kamandy «Siemens» dapamoh hrašyma i aŭkcyjonu. A voś dziaržpradpryjemstvy ad prapanovy fundavać aŭkcyjon adchryščvajucca jak čort ad srebnaj kuli. Patrochi pačaŭ cikavicca Biełdziaržstrach, bo naviedniki takich imprezaŭ — jaho patencyjnaja klijentura.
Aŭkcyjanist pačynaje z cany ŭ adzin dalar i praz chvilinu zbyvaje majku za paŭsotni čałavieku ŭ akularach, jaki svaim pinžakom pavierch barvovaha švedra dy nabitym skuranym partfelem duža nahadvaje šarahovaha čynoŭnika. Jon, Jaŭhien Ksianievič, nasamreč biznesoviec, jaki hojsaje pa Biełarusi dy ładzić mastackija vystavy, sprabujučy, jak jon kaža, «vyhadavać klijenta». Jon užo byŭ na pieršym aŭkcyjonie «Paragis» dy viedaje, što toj, chto maje śmiełaść pieramahčy ŭ zmahańni za nulavy łot, atrymlivaje jaho biaspłatna, — u padarunak.
Na žal, raśpisanaja majka była adzinym łotam, jaki vynieśli, kab pakazać aŭdytoryi. Astatnija prezentavali ŭ vyhladzie fota, prajektavanych na ekran.
Chłapčuki ŭ harniturach
Pieršy sapraŭdny łot. Čyrvonafihurnaja vaza, Mižziemnamorje, 320—330 h. da n.e., pačatkovaja cana 4950 dalaraŭ. Zala maŭčyć. Łot źniaty. Druhi łot — kieramičny askiepak za 400 dalaraŭ. Taksama źniaty. Treci — pacierki — źniaty. Tablički ŭzdymajucca tolki na čaćviortym łocie — dva amatary małaazijskich nakaniečnikaŭ dla strełaŭ ustupajuć u dvuboj, niby chłapčuki, jakija bjucca za adšukany skarb. Pieramahaje mužčyna z «rymskim» nosam, z daŭhavatymi vałasami, jakija krychu ŭkryvajuć vušy, u čornym harnitury z błakitnym halštukam. Jon vonkava strymany, adnak skivicy, jakija nervova žujuć humku, zdradliva vydajuć zapał. Nakaniečniki «nakrucili» cełuju sotniu dy dastalisia jamu za 180 dalaraŭ.
Manetami nichto nie cikavicca — numizmataŭ u zali niama. «Boža moj, jaki ažyjataž!» — kpić aŭkcyjanist. Ale stałovaje srebra razychodzicca dobra — jašče adzin doŭhavałosy brunet hadoŭ tryccaci vyjhraje dźvie vazy pa 300 dalaraŭ dy nepalski harbatnik za 950. Hety łot staŭsia niaŭdačaj «Paragis» — dom aŭkcyjonaŭ namiervaŭsia atrymać za srebnuju pasudzinu vahoj dźvie kili najmienš 3000 dalaraŭ.
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Aleś Kudrycki
Kamientary