Archiŭ

Łukašenka zdaje «Biełtranshaz»?

Dziaržava, jakoj naležyć 99,88% akcyj AAT «Biełtranshaz», žadaje nabyć apošnija 0,12% (abo 236 706 akcyj, ci 947 młn rub.), što naležać pracoŭnamu kalektyvu pradpryjemstva. Urad matyvuje patrebu hetaha tym, što ŭ planach — stvareńnie hazatranspartnaha sumiesnaha pradpryjemstva z AAT «Hazprom» «na parytetnych umovach». Damova z rasiejcami nibyta ŭžo zaklučanaja.

Pra heta paviedamiŭ pieršy vice-premjer uradu Ŭładzimier Siamaška 5 kastryčnika na Ch Biełaruskim enerhietyčnym i ekalahičnym kanhresie ŭ Miensku. Vice-premjer adznačyŭ, što pieramovy z «Hazpromam» pra stvareńnie SP na bazie «Biełtranshazu» nie spynialisia. «Prosta my nie syšlisia ŭ canie». A ŭ najaŭnaści minarytarnych akcyjaneraŭ «Hazprom» siońnia bačyć padvoch. Damaŭlacca z drobnymi trymalnikami akcyjaŭ buduć 11 kastryčnika na ahulnym schodzie akcyjaneraŭ pradpryjemstva.

Ciapier dziaržava žadaje skupić usie akcyi «Biełtranshazu».

Niekalki hadoŭ tamu kalektyŭ «Biełtranshazu» nabyŭ akcyi padčas čekavaj pryvatyzacyi pa lhotnaj canie (kala $2). Ciapier naminał składaje 2,5 dalara.

Kali 11 kastryčnika «Biełtranshaz» stanie dziaržaŭnym pradpryjemstvam, zaćvierdzić hetaje rašeńnie musić A.Łukašenka, bo z 1998 h., paśla pryniaćcia prezydenckaha dekretu, u krainie ŭviedzieny marator na ruch akcyj, nabytych na lhotnych umovach.

«Kamsamołka»: Łukašenka ŭsio nam addaść

«Rasieja atrymała realny šanc viarnuć Biełaruś u sferu svajho ŭpłyvu. I šanc hety daŭ joj zusim nie Alaksandar Łukašenka, a jaho palityčnyja praciŭniki, — śćviardžaje «Komsomolskaja pravda». — Sam chod z vyłučeńniem u kandydaty śviežaj, niezaježdžanaj fihury (Milinkievičavaj. — Red.) śviedčyć: za spravu ŭzialisia prafesijanały ŭ halinie pieradvybarnych technalohij». Łukašenku, piša «Kamsamołka», zdorava prypierli da ścienki. «Jon, viadoma, maje 30 pracentaŭ ćviordaj padtrymki elektaratu. Heta jaho stabilnaja baza. Ale jaje moža akazacca niedastatkova. Adzinaja nadzieja biełaruskaha prezydenta ŭ takoj sytuacyi — Rasieja», — miarkuje kamentatar.

Kab atrymać padtrymku z uschodu, «Łukašenku daviadziecca pajści na sastupki». «Łukašenka nijak nie chacieŭ prymać viadomuju schiemu Pucina «muchi asobna — katlety asobna» i nie dapuskaŭ bujny rasiejski biznes da akcyjanavańnia klučavych pradpryjemstvaŭ respubliki, ciapier usio pamianiajecca, piša «Kamsamołka».

AAT «Biełtranshaz» rasparadžajecca hazatranspartnaj infrastrukturaj Biełarusi. Statutny fond — 1,15 trłn rub.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełaruska raspačała čelendž «40 spatkańniaŭ», ale ŭžo na siaredzinie nie chavaje rasčaravańnia ŭ mužčynach12

Biełaruska raspačała čelendž «40 spatkańniaŭ», ale ŭžo na siaredzinie nie chavaje rasčaravańnia ŭ mužčynach

Usie naviny →
Usie naviny

«Załataja epocha Amieryki». Tramp na źjeździe respublikancaŭ pachvaliŭ svaju pracu5

Łukašenka zajaviŭ, što Biełaruś pradaje kalij u ZŠA9

Akazvajecca, Kola Łukašenka słužyć u armii70

Biełaruska naradziła trojniu — usie dziaŭčynki. Ciapier prosić u Łukašenki kvateru ŭ Minsku, bo Hod biełaruskaj žančyny19

«Skazaŭ tavaryšu: «Ja sam dam rady». Futbalist, jaki vyratavaŭ žančynu, raskazaŭ, jak usio adbyłosia

Samy darahi pradadzieny ŭ žniŭni katedž stalicy schavaŭsia nasuprać «Minsk-Śvietu»

Znakamituju «sukienku pomsty» pryncesy Dyjany vystavili na aŭkcyjon4

Janu Pinčuk adpravili na 15 sutak u ŠIZA paśla razmovy ŭ kałonii z Arturam Hajko7

Samalot u Rasii ekstranna sieŭ praź niedachop paliva. Jon lacieŭ praz Kazachstan z-za bieśpiłotnikaŭ6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska raspačała čelendž «40 spatkańniaŭ», ale ŭžo na siaredzinie nie chavaje rasčaravańnia ŭ mužčynach12

Biełaruska raspačała čelendž «40 spatkańniaŭ», ale ŭžo na siaredzinie nie chavaje rasčaravańnia ŭ mužčynach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić