Litaratura66

Michał Aniempadystaŭ. Kava

Novy dzień pačynajecca z kavy, a sama kava pačynajecca z pachu, i pieršy pach, jaki ja pamiataju ŭ žyćci, — heta pach kavy.

U niadzielu rankam mama rabiła kavu. Jana varyła jaje ŭ biełym emaliravanym imbryku. Vada hatavałasia tam davoli doŭha, i treba było albo stajać pilnavać, albo davierycca intuicyi. Intuicyja čaściakom padvodziła, i tady kava brunatnym šumam źbiahała praz kraj i šypieła na nahretaj plicie. Baćki padchoplivalisia i biehli na kuchniu ratavać toje, što zastałosia, a pach kavy raznosiŭsia pa ŭsioj kvatery. Sa smakam bolš składana. Ja nie pamiataju smak maminaj kavy, pamiataju tolki toje, što mnie jana smakavała i była redkaj, sałodkaj, z małakom. Mažliva, heta była Arabika, mažliva heta byŭ kavavy napoj z pražanaha jačmieniu i cykoryju. Ja moh by zapytacca ŭ mamy ciapier, što heta było, ale nie pytajusia. Toj smak užo nikoli nie viernieš. U kavy šmat sakretaŭ i heta adzin ź ich.

Nastupnaja maja kava była mocnaj, padvojnaj, pryhatavanaj na śpiecyjalnych aparatach, jakija ŭ Minsku pastavili da Alimpijady-80. Hetyja kafieteryi stalisia miescam sustreč, znajomstvaŭ, abmienu dumkami — svojeasablivaj sacyjalnaj sietkaj pačatku 80-ch. Potym, u minskich paradnych padjezdach źjavilisia mini-kaviarni. Tam hatavali kavu pa-turecku — hustuju, haračuju, ź pienkaj. Hod paźniej zavieršyłasia rekanstrukcyja Trajeckaha pradmieścia, adkrylisia kaviarni i knajpy ŭ histaryčnym styli, ź biełaruskimi napojami, stravami, nazvami. Tady adbyłasia rekanstrukcyja nie tolki histaryčnaj zabudovy, ale i tutejšaj haradskoj kulturnaj tradycyi. U vyniku ŭtvaryłasia novaja kulturnickaja prastora, asiarodździe. I, jak heta byvaje, asiarodździe pačało ŭpłyvać na pavodziny. U Trajeckim biełaruskaja mova zahučała naturalna i ŭpeŭniena.

Mienavita ŭ kafieteryjach i kaviarniach, biełaruskaja mova vyjšła pa-za miežy aficyjna dazvolenaha ŭžytku: prafiesijnaha, falklornaha, dekaratyŭnaha — pa-za staronki knih, ekrany televizaraŭ, koły adnadumcaŭ, i pramoŭlenaje robka «kali łaska, filižanku kavy z cukram» pačało vykarystoŭvacca jak srodak publičnaj kamunikacyi. Chto ź biełaruskamoŭnych nie prachodziŭ hetaje vyprabavańnie? «Filižanka kavy» dahetul uvachodzić u startavy pakiet biełaruščyny, niahledziačy na toje, što sama kava stałasia markieram najnoŭšaj biełaruskaj identyčnaści. Dla hetaha jość svaje histaryčnyja padmurki — u XVII stahodździ pieršaja Vienskaja kaviarnia šlachcica Kulčyckaha, u ChVIII stahodździ -moda na kavu pa ŭsioj Rečy Paspalitaj ad Varšavy da Kobrynia, u XIX stahodździ — «kavavy» patryjatyzm tutejšaj šlachty. Kava, adnak, na našych ziemlach pieravažna zastavałasia napojem šlachieckim. Dla sialanaŭ heta byŭ zanadta darahii, u pryncypie, nie patrebny pradukt.

Nie nadta šanavali kavu i ŭ haradach, dzie ad kanca ChVIII stahodździa jeŭrapiejskija tradycyi pastupova vyciaśnialisia rasijskimi. Adnak, na pačatku XX stahodździa kava znoŭ tudy viarnułasia, hetym razam — pad soŭsam elitarnaści i aryjentalnaj ekzotyki. U Minsku adkryvajecca «Kanstantynopalskaja cukiernia», u Vilni hetych cukierniaŭ šmat, jany roznyja: ad snobskaha «Biełaha Štralu» da zusim demakrtyčnych. Vilenskija biełarusy zvyčajna sustrakalisia ŭ «Zialonym Štrali», a franciuku Kupału bolš padabaŭsia «Štral Čyrvony». Dziŭna, čamu kava nie stałasia našym nacyjanalnym markieram na stahodździe raniej, čamu tolki z pryvatnych listoŭ i ŭspaminaŭ, pradstajuć pierad nami ajcy-zasnavalniki ŭ vyhladzie ludziej, jakija viedali i canili smaki žyćcia. Ekzystencyja schavałasia za zasłonaj kalektyŭnaj adkaznaści. Revalucyjnaja rytoryka dyktavała styl, da jakoha nie nadta pasavała «drobnaburžuaznaja» estetyka. U rešcie rešt, revalucyja pieramahła, achviaravaŭšy kulturaj i jaje hałoŭnym nośbitam — intelehiencyjaj.

Jany zastalisia tam, u «Zialonym Štrali». I choć nasamreč «štral» — heta proźvišča ŭładalnika Kazimira Štrala, jano pierakładajecca. «Štral» heta «pramień» u skandynaŭskich movach, a taksama na niamieckaj i idziš. Zialony Štral… Mižvoli pryhadvajecca anhielskaje «Fiddler's Green» — mifičnaja vyspa, dzie spačyvajuć dušy tych marakoŭ, chto nie viarnuŭsia z mora. Tam zaŭsiody zialonaja trava, chapaje vypiŭki i tytuniu. Dušy našych paetaŭ spačyvajuć ŭ «Zialonym Štrali». I tam zaŭsiody chapaje kavy. Kava, adnak, zusim nie elehičny napoj. Naadvarot, kavie pasujuć ody, himny i inšy pazityŭ. Ad kavy nie chočacca spać, ad kavy chočacca žyć. A žyćcio karotkaje i nie nadta śpiašajecca daryć nam radaści prosta tak — čakaje, pakul my sami nie navučymsia hetyja radaści stvarać, albo bačyć ich navokał.

Mamina viaskovaja susiedka, babulka hadoŭ pad 80, z žaleznymi, jak heta vodzicca na vioscy, zubami, ličyć siabie šlachciankaj, biełaj kostkaj i zaŭsiody pradstaŭlajecca jak Pani Stanisłava. Tym razam, jana zajšła da nas sa spodkam truskałak, vykładzienych na ciomna-zialonych listkach miaty. Jana zaŭsiody nadaje svaim pačastunkam pryvabny, navat elehantny vyhlad, budź toje truskałki, ci sała ź viandlinaj. «Heta dla Stefci» — kaža pani Stanisłava. «Stefcia» — heta maja tady jašče zusim małaja dačka; z-za katalickaha imia pani Stanisłava ličyć jaje «svajoj». Pani Stanisłava stavić spodak na stoł i źbirajecca sychodzić. Ja tym časam hatuju kavu. «Pani Stanisłava, moža zastanieciesia na kavu?» — pytajusia ja. «Oj, nu na kavu napeŭna zastanusia, na kavu nie mahu nie zastacca. Moža, hetaja kava maja apošniaja. Dyk chaj užo budzie dobraja, i ŭ dobrym tavarystvie» — adkazvaje pani Stanisłava i zastajecca na kavu.

Kamientary6

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli13

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp skasoŭvaje pravavy status 530 tysiač kubincaŭ, haicianaŭ, nikarahuancaŭ i vieniesuelcaŭ2

Dzie lažyć vykupleny Statut VKŁ? Pavieł Macukievič — pra toje, što biełarusy musiać sabie viarnuć6

Pahražajuć za Dzień Voli? Voś što treba rabić45

Tramp zajaviŭ pra stvareńnie amierykanskaha źniščalnika novaha pakaleńnia8

Staŭ viadomy žorstki prysud, vyniesieny žycharu Homiela za «zdradu dziaržavie»1

Kietony: što za rečyvy, jakija spyniajuć stareńnie mozhu i dapamahajuć schudnieć?1

Tramp raskazaŭ pra pieramovy pa «padziele terytoryj» Ukrainy24

Pamior znakamity kadebist-pierabiežčyk Aleh Hardzijeŭski8

Źjaviłasia spadarožnikavaje FOTA vynikaŭ ukrainskaj ataki na vajskovy aeradrom u rasijskim Enhielsie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli13

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić