Radzim Harecki: Dobra, što źviarnuli ŭvahu na Paleśsie
Słavuty hieołah, člen-karespandent Akademii navuk Radzim Harecki adkazaŭ na niekalki pytańniaŭ «Našaj Nivy».
«NN»: Biełaruski Rur pad Lelčycami — heta realnaść?
Radzim Harecki: Dakładna skazać nie možam. Tam jość vialikija pakłady buraha vuhalu, solaŭ, rassypnyja radoviščy (hornyja parody, minierały). Na paŭdniovaj miažy jość krejda i mierhiel. A na poŭnačy rehijona moža być burštyn. Pry peŭnych abstavinach hetaja miaścina sapraŭdy zmoža pieratvarycca ŭ «biełaruski Rur».
«NN»: A čamu dakładna nie možacie skazać? Kiepska daśledavana?
RH: Słabavata. Hieałahičny zdymki pravodzilisia, ale nie nastolki daskanałyja, jak chaciełasia b. Jašče dakładna nie možam skazać, jakija abjomy tam roznych karysnych vykapniaŭ. Vielmi dobra, što na hetyja miaściny źviarnuli ŭvahu. Pry spryjalnych umovach heta moža siabie apraŭdać.
«NN»: Hałoŭnaj budzie zdabyča vuhalu?
RH: Ja voś jakraz hetaha i bajusia, što ŭsio budzie skancentravana na vuhali. A tam ža šmat usiaho, aproč vuhalu. Navat uran jość! Trošku zołata majecca. Patrebnaja kompleksnaja raspracoŭka miaścin, a nie adnaho tolki vykapnia, jak było ŭ nas u SSSR. Zdabyvali, skažam, adzin vuhal, a ŭsio astatniaje prosta vykidvali.
«NN»: Ci jakasny biełaruski bury vuhal?
RH: Jon va ŭsim śviecie nie vielmi jakasny. Kaniečnie, toj vuhal, jaki zdabyvajecca ŭ Danbasie, našmat lepšy. Ale i naš niakiepski. Jon znachodzicca niedzie ŭ pramiežkavym stanie pamiž kamiennym vuhalem i torfam. Šmat čaho možna rabić z našaha vuhalu — i alivy, i vadkaje paliva.
«NN»: Hetaha vuhalu sapraŭdy tak šmat?
RH: Chapaje, ale jašče raz paŭtarusia, što dakładna nie padličana. Tut jašče varta adznačyć składanyja ŭmovy pracy. Heta bałoty. Hidrahieałohija budzie nialohkaj, jak buduć pavodzić siabie padziemnyja vody. Šmat pytańniaŭ, ci heta budzie karjer, ci šachta. Kali šachta, ci heta budzie nachilnaja, ci viertykalnaja. Što rabić z vadoj. Ja byŭ na padobnych radoviščach u Polščy i Hiermanii, dyk tam adpampoŭvajuć vadu ŭ rečki ci niekudy jašče. U Mikaševičach nie tak šmat vady, ale tam jaje taksama adpampoŭvajuć. Treba padličyć, ci nie budzie daražej kačać hetuju vadu (ahramadnyja hrošy za elektryčnaść) za toje, što zdabudziecca. Jość taki paniatak «TEA» (techničnaekanamičnaje abhruntavańnie), ad jaho praviadzieńnia budzie šmat zaležyć. U nas ža časta byvaje, što spačatku robiać, a potym padličvajuć.
«NN»: A što datyčyć soli, jaje tam bolš, čym u Salihorsku?
RH: Sol i kalijnaja, i charčovaja jość u Turaŭskaj depresii (panižeńni ziamnoj pavierchni). Taksama sol jość na vystupie Mikaševičy — Žytkavičy. Tudy voka ŭžo pakłaŭ rasijski aliharch Huceryjeŭ. Ciažka skazać, ci bolš jaje, čym u Salihorsku, ale jana dakładna jość. A kalijnyja ŭhnajeńni — heta ž tracina valutnaj vyručki krainy.
«NN»: U Biełarusi jość słancavy haz?
RH: Na vystupie Žytkavičy — Mikaševičy dakładna majucca słancy. Tam płastami pamiž słancami, arhalitami, piasočkam moža być i słancavy haz. Ale ž jaho vielmi ciažka zdabyvać. Tolki amierykancy pakul majuć nieabchodnuju technałohiju. Nam, moža być, jašče ranavata.
«NN»: A ci hłyboka znachodziacca našy karysnyja vykapni?
RH: U Hłuškavičach hranit, naprykład, na pavierchni. Vuhal zalahaje dzieści na hłybini 50—250 mietraŭ. Kali ŭžo na hłybini 500 mietraŭ, to zdabyvać jaho vielmi ciažka.
Radzim Harecki
Naradziŭsia ŭ 1928 u Minsku. U 1930¬ia razam ź siamjoj znachodziŭsia ŭ vysyłcy ŭ Rasiei. Paśla źniaćcia abvinavačvańniaŭ z baćki, viadomaha vučonaha Haŭryły Hareckaha, skončyŭ Maskoŭski naftavy instytut. U 1952 pryniaty ŭ Hieałahičny instytut Akademii navuk SSSR, dzie pracavaŭ da viartańnia siamji ŭ Biełaruś (1971).U 1972 abrany členam¬karespandentam AN BSSR. U 1977 abrany pravadziejnym členam AN BSSR i pryznačany dyrektaram Instytuta hieachimii i hieafiziki AN BSSR. Ad 1992 da 1997 byŭ vice¬prezidentam Akademii navuk Biełarusi. Ad 1993 da 2001 źjaŭlaŭsia prezidentam «Zhurtavańnia biełarusaŭ śvietu «Baćkaŭščyna».
-
Navukoŭcy dakazali marnaść internet-sprečak: nichto nie mianiaje dumku, a vyniki nie reprezientujuć bolšuju častku hramadstva
-
ŠI biaśsilny pierad mastactvam: vieršavanyja zapyty zmusili jaho raskazać, jak stvarać atamnyja bomby i łamać sajty
-
U Ziamli jość chvost, jaki ciahniecca jak minimum na 2 miljony kiłamietraŭ
Kamientary