Futbalist Arciom Radźkoŭ: «Samaidentyfikacyja pavinna stać nacyjanalnaj biełaruskaj idejaj. My nie rasiejcy, nie palaki i nie litoŭcy»
Biełaruski abaronca tureckaha «Hienčlerbirlihi» Arciom Radźkoŭ ličyć, što samaidentyfikacyja pavinna stać nacyjanalnaj biełaruskaj idejaj.
- Jak ličyš, jakoj pavinna być nacyjanalnaja biełaruskaja ideja?
- U pieršuju čarhu - samaidentyfikacyja. My nie rasiejcy, nie palaki i nie litoŭcy. My prosta roznyja, talerantnyja, ciarplivyja adzin da adnaho. Ale, paŭtarusia, da pary, da krajniaj stupieni. Potym vybuch. U rasiejcaŭ ža, naprykład, pieršapačatkova bolš nachabstva, honaru, zavyšanaja samaacenka. Heta impierskaje myśleńnie, ułaścivaje, varta mierkavać, nie tolki im, ale i ŭsim, chto mieŭ kałonii. Jany ličać siabie ŭładarami śvietu i pieražyvajuć, kali niejkaja terytoryja vychodzić z-pad kantrolu. Choć Picier, na moj pohlad, adroźnivajecca ad Rasiei: tam bolš adčuvajecca jeŭrapiejski ŭpłyŭ, ludzi bolš intelihientnyja, niama ahresiŭnaści ŭ pavodzinach, ź jakoj pastajanna sutykajecca ŭ Maskvie.
- Tabie daviałosia pažyć i ŭ Hroznym …
- Heta ŭžo nie Rasieja, a inšaja kraina. U Čačni ruskich mała, chto moh, źjechaŭ. Čačency lubiać svoj kraj, movu, šanujuć tradycyi i zvyčai vyšej kanstytucyi. I mocna trymajucca adzin za adnaho. U słavian takoha braterstva niama. Siabruju z adnym ukrainskim handbalistam, jaki hulaje ŭ Turcyi. U kamandzie jość jaho suajčyńnik, adnak jany majuć znosiny tolki na placoŭcy.
- Jak dumaješ, kali žycharam Mahilova Kreml prapanuje pavysić zarpłatu na 200 dalaraŭ, jany taksama prahałasujuć za Mahiloŭskuju narodnuju respubliku?
- A čamu nie? My z taboj havorym pra historyju, nacyjanalnaj idei, a ŭ mnohich ludziej niama času razvažać na takija temy, im treba siamju karmić. Im chočacca kupić novy televizar abo aŭto, nie 12-hadovaje, a bolš novaje - 11-hadovaje. Hety matyŭ daminuje nad inšymi kaštoŭnaściami ŭ 90 pracentaŭ ludziej. I čym tady Mahiloŭ horšy za Krym? Va ŭsiakim vypadku nie ŭpeŭnieny, što ŭsie skažuć: nie, što vy, Maskva nam darahaja, ale Biełaruś nie zdradzim. Choć na samaj spravie žyćcio ŭ Rasiei nie cukar. Kali chto-niebudź dumaje, što ŭsio zastaniecca pa-raniejšamu, a prosta pavialičać z panskaha plača zarpłatu, - heta vialikaja pamyłka. Tam treba bicca za siabie, być ahresiŭnym i vyžyvać, prymać čužyja paradki. Heta nie moj šlach. Ja za toje, kab samomu zrabić žyćcio vakoł kamfortnym - dla lubimych ludziej, siamji, baćkoŭ. Vyjšaŭ u dvor i banalna prybraŭ jaho ad śmiećcia, bo žyć u hrazi nielha. Moža, heta i dobra, što ŭ nas niama krana z naftaj - bieź jaje narod bolš pracavity, patrabavalny da siabie. Treba šukać svoj šlach, pavažać svaich hierojaŭ, tych, chto niešta zrabiŭ dla krainy, - padzialiŭsia mierkavańniem Radźkoŭ.
Kamientary