Jon pajechaŭ u Afryku ratavać ludziej dobraachvotnikam, i tam zaraziŭsia.
Amierykanski doktar Kient Brentli całkam vylečyŭsia ad lichamanki Eboła, jakoj zaraziŭsia ŭ Libieryi, dapamahajučy chvorym. Doktara pastavili na nohi ŭ amierykanskim špitali, dzie jamu davali ekśpierymientalny preparat.
«Siońnia dziŭny dzień, — zajaviŭ Brentli siońnia na pres-kanfierencyi ŭ Atłancie. — Ja zastaŭsia žyvy, i heta cud. Kali ŭ sakaviku my daviedalisia, što lichamanka Eboła zafiksavana ŭ Hviniei, stała vidavočna: čas rychtavacca da horšaha. U nas u Libieryi pieršy pacyjent z Eboła źjaviŭsia tolki ŭ červieni, tak što my paśpieli padrychtavacca. A 23 lipienia ja pračnuŭsia i zrazumieŭ: sa mnoj niešta nie tak. Zatym u mianie znajšli lichamanku i majo žyćcio pajšło zusim nie tak, jak ja płanavaŭ».
U kancy lipienia doktara dastavili ŭ ZŠA, dzie pačali davać ekśpierymientalny preparat, jaki raniej nie byŭ vyprabavany na ludziach. Pa słovach Brentli, jon chutka zrazumieŭ, što leki «pracujuć».
Jašče troje miedykaŭ, jakija atrymlivajuć anałahičnuju terapiju, taksama pajšli na papraŭku.
U siaredzinie žniŭnia Suśvietnaja arhanizacyja achovy zdaroŭja dazvoliła preparat da vykarystańnia ŭ afrykanskich krainach.
Tam z-za ŭspyški lichamanki Eboła zahinuli kala 1300 čałaviek.
Univiersalnaha lačeńnia hetaha zachvorvańnia ŭ śviecie pakul niama.
Kamientary