Polšča źbirajecca pierakinuć tysiačy vajskoŭcaŭ da svajoj uschodniaj miažy. Jak paviedamiŭ vice-premjer i ministr abarony krainy Tomaš Siemoniak u intervju Associated Press, heta rašeńnie źviazana z ukrainskim kryzisam.
«Hieapalityčnaja situacyja źmianiłasia, my pieražyvajem najbujniejšy kryzis biaśpieki z časoŭ chałodnaj vajny, i my pavinny rabić z hetaha vysnovy», - padkreśliŭ jon.
Pa słovach Siemoniaka, ciapier kolkaść vajskoŭcaŭ, jakija dysłakavanyja na bazach la ŭschodniaj miažy Polščy, dasiahaje 30 pracentaŭ. Da 2017 hoda ich kantynhient budzie pavialičany da 90 adsotkaŭ.
Ministr abarony padkreśliŭ, što havorka idzie nie pra jakija-niebudź «niervovyja abo radykalnyja kroki». Pavodle jaho słoŭ, u pahražajučaj situacyi Varšava chacieła b uzmacnić biaśpieku na ŭschodzie krainy.
Associated Press adznačaje, što niahledziačy na toje, što Polšča była pryniata ŭ NATA ŭ 1999 hodzie, vialikaja častka vajskoŭcaŭ i vajennaj techniki krainy raźmiaščałasia kala zachodniaj miažy.
Na ŭschodzie Polšča miažuje ź Biełaruśsiu, Litvoj i Ukrainaj. Na poŭnačy jana miažuje z Kalininhradskaj vobłaściu Rasii.
Kamientary