U Seŭle całkam zhareła staražytnaja draŭlanaja brama horadu: «Vialikija paŭdniovyja varoty». Jany ź dziacinstva viadomyja kožnamu žycharu krainy, i ličylisia jaje hałoŭnym nacyjanalnym skarbam.

Pažar pačaŭsia ŭ niadzielu ŭviečary. Kala 360 pažarnikaŭ sprabavali pieramahčy ahoń, ale brama abvaliłasia, i architekturnaha pomnika zastaŭsia tolki kamienny padmurak.
Miarkujecca, što pryčynaj moh stać padpał. Pavodle śviedkaŭ, jany bačyli, jak u bramu ŭvarvaŭsia nieviadomy mužčyna. Ale nie vyklučajecca, što staražytny pomnik architektury zhareŭ praź niaspraŭnaść elektrapravodki.
«Vialikija paŭdniovyja varoty» byli pabudavanyja 610 hadoŭ tamu. Kaliści jany składali častku ściany, jakaja abkružała stary horad, i słužyli hałoŭnym uvachodam u staražytnuju karejskuju stalicu.
Brama kolki razoŭ pierabudoŭvałasia, apošni raz — v 2005 h. U 2006 h. pomnik architektury ŭpieršyniu byŭ adčynieny dla naviedvańnia — da hetaha jon byŭ začynieny tramvajnymi šlachami, jakija pabudavali japonskija akupacyjnyja ŭłady ŭ 1907 h.
Kab adbudavać bramu spatrebicca try hady, košt pracy aceńvajecca ŭ 21 młn dalaraŭ.
Kamientary