U Minsku źjaviacca vulicy biełaruskich kinarežysioraŭ Turava i Ptašuka
Siońnia na nacyjanalnym pravavym partale źjaviŭsia tekst rašeńnia Minskaha haradskoha savietu deputataŭ ab prysvajeńni novym vulicam u Łošycy imionaŭ biełaruskich kinarežysioraŭ.
Šyldy ź imionami majstraŭ biełaruskaha kino viešać pakul rana – vulicy jašče budujucca kala Minskaj kalcavoj, u mikrarajonie Łošyca.

Viktar Turaŭ naradziŭsia ŭ Mahilovie ŭ 1936 hodzie, skončyŭ Instytut Kiniematahrafii Hierasimava (VHIK), z 1959 hoda pracavaŭ na «Biełaruśfilmie», dzie źniaŭ 25 mastackich i dakumientalnych stužak – «Ja rodam ź dziacinstva», «Vajna pad dachami», «Podych navalnicy», «Ludzi na bałocie» i inš. Za svaju tvorčaść režysior atrymaŭ zvańnie narodnaha artysta BSSR i SSSR. Byŭ vykładčykam Biełaruskaj akademii mastactvaŭ.
Michaił Ptašuk naradziŭsia padčas vajny ŭ akupavanaj vioscy Fiedziuki na Bieraściejščynie. Skončyŭ vučelniu Ščukina i vyšejšyja režysiorskija kursy Dziaržkino SSSR. Staviŭ śpiektakli ŭ maskoŭskich i kazanskich teatrach, na «Biełaruśfilm» pryjšoŭ u 1974-m hodzie. Jon aŭtar filmaŭ «Čas abraŭ nas», «Vaźmu tvoj bol», «Čorny zamak Alšanski», «Znak biady». Ptašuk aktyŭna vykładaŭ u Akademii mastactvaŭ. Trahična zahinuŭ u aŭtamabilnaj avaryi nieŭzabavie paśla zakančeńnia zdymak «U červieni 41-ha».
Kiraŭnica ŭpraŭleńnia kultury minskaha harvykankama Vitalina Rudzikava ŭ razmovie z žurnalistami adznačyła, što Ministerstva kultury i pradstaŭniki tvorčych źviazaŭ šmat razoŭ źviartalisia da haradskich uładaŭ z prośbaj uviekaviečyć imiony režysioraŭ.
Abodva režysiora zrabili značny ŭkład u raźvićcio biełaruskaha kino. Jany žyli i pracavali ŭ Minsku.
Prysvojvańnie biełaruskim vulicam imionaŭ ajčynnych kinarežysioraŭ stała pieršym vypadkam u biełaruskaj tapanimicy.
Darečy, rašeńniem №159 haradski saviet deputataŭ viarnuŭ histaryčnuju nazvu (ananimnamu na siońnia) prajezdu pamiž Rakaŭskaj i Ramanaŭskaj Słabadoj – vulica Jurava-Zavalnaja.
Kamientary