Navukoŭcy kažuć, što pravilna pastaŭlenaje pytańnie viadzie da adkryćcia. Dakładnaje pytańnie byvaje kaštoŭniejšaje za šmat jakija kancepcyi.
Vystup Alaksandra Łukašenki na Rastvo Chrystova mieŭ unikalnuju častku, pryśviečanuju carkvie, śviataram i dziaržavie. Ja zrabiŭ ź jaho razvažańniaŭ narezku, a pry kancy tekstu sfarmuluju 13 pytańniaŭ-zahadak, jakija jon pastaviŭ.

Pavodle słoŭ kiraŭnika dziaržavy, jon nie razumieje tezisa «carkva pa-za dziaržavaj i adździelenaja ad dziaržavy». «Siońnia carkva ŭ Biełarusi pieratvaryłasia ŭ adzin z apiryščaŭ našaj dziaržavy, jaki zabiaśpiečvaje razam ź inšymi zacikaŭlenymi orhanami ŭłady i arhanizacyjami bałans našaha hramadstva»
«Vy mnie adkažycie na adno pytańnie — u nas carkva dziejničaje ŭ adpaviednaści z zakonam, Kanstytucyjaj? Viadoma. A chto stvaraje zakon i Kanstytucyju? Dziaržava, jaho pradstaŭniki. Voś i adkaz na pytańnie ab realnym stanoviščy spraŭ».
«Dyj carkva ŭ apošni čas, paśla raspadu Savieckaha Sajuza, — z tych časoŭ ja nie čuŭ, kab jana piedaliravała temu — my pa-za dziaržavaj. Ja nie čuŭ, kab naša Ruskaja pravasłaŭnaja carkva pra heta zajaŭlała».
«Carkva jak była, tak i zastaniecca adnym z słupoŭ, asnoŭnych apiryščaŭ našaj dziaržavy». «I ŭsie ŭ carkvie, prabačcie mianie za hetuju zaŭvahu, jak prezident i kiraŭnik dziaržavy ja mahu heta skazać, pavinny razumieć: carkva dziejničaje i funkcyjanuje va ŭmovach suvierennaj i niezaležnaj dziaržavy».
«Tak, my častka hetaha pravasłaŭnaha śvietu, jaki nazyvajecca Ruskaja pravasłaŭnaja carkva. My nie imkniomsia tam da niejkaj niezrazumiełaj aŭtanomii i samastojnaści, choć ščyra skažu — my heta abmiarkujem jašče na sustrečy sa śviatarami — carkva pavinna raźvivacca».
«Carkva nie pavinna spyniacca na adnym i tym ža. Ja ŭžo nie adnojčy źviartaŭ na heta ŭvahu — našaj carkvie treba ŭdaskanalvacca. I ja jak kiraŭnik dziaržavy, nakolki heta mahčyma, budu hetamu spryjać, nia nahniatajučy abstanoŭki».
«My nie byli suvierennaj niezaležnaj dziaržavaj u takoj stupieni, u jakoj źjaŭlajemsia ciapier. Naturalna, usie instytuty ŭłady i arhanizacyi, u tym liku carkva, pavinny prystasoŭvacca da hetaha, taksama ŭdaskanalvacca ŭ hetym kirunku. Ale jašče raz padkreślivaju, ŭsie my, i carkva pavinny razumieć — my suvierennyja i niezaležnyja».
«Viedaju, što ŭ nas jość šmat śviataroŭ, jakija čahości čakajuć ad prezidenta. Jašče raz padkreślivaju — nie miesca siońnia debatavać na hetuju temu, my heta abmiarkujem na našaj majučaj adbycca sustrečy. Ale hałoŭnaje ja skazaŭ — vy dziejničajecie u suvierennaj i niezaležnaj dziaržavie. U nas zaŭsiody była adzinaja i pryhožaja carkva, ja maju na ŭvazie nie tolki našy budynki i chramy, — dušoj naroda była carkva. I jana zaŭsiody taki zastaniecca». «Nikomu nie budzie dazvolena parušyć adzinstva našaj carkvy. Jak chočacie, tak i razumiejcie mianie. Carkva ŭ nas była prykładam dla pierajmańnia va ŭsim śviecie. Takim jana i zastaniecca». «Niedachopy jość usiudy, ale ŭ nas u cełym dobryja śviatary. Daj Boh, kab takija byli ŭ luboj dziaržavie. I ja dumaju, što zdarovyja siły, a ich pieravažnaja bolšaść, zaŭsiody buduć mieć i pieravahu ŭ vyznačeńni šlachoŭ raźvićcia našaj carkvy, roŭna jak i našaj dziaržavy».
I voś 13 pytańniaŭ i zahadak ad Łukašenki z pračytanaha.
- Što takoje «carkva … adździelenaja ad dziaržavy»?
- Što takoje «Carkva jak była, tak i zastaniecca adnym z słupoŭ, asnoŭnych apiryščaŭ našaj dziaržavy»?
- «…u nas carkva dziejničaje ŭ adpaviednaści z zakonam, Kanstytucyjaj».
- Ci skazana ŭ Kanstytucyi, što «Carkva jak była, tak i zastaniecca adnym z słupoŭ, asnoŭnych apiryščaŭ našaj dziaržavy?»
- Chto takija ŭ Biełarusi «my častka hetaha pravasłaŭnaha śvietu, jaki nazyvajecca Ruskaja pravasłaŭnaja carkva»?
- Da čaho jany nie imknucca? «My nie imkniomsia tam da niejkaj niezrazumiełaj aŭtanomii i samastojnaści«.
- Jak «carkva pavinna raźvivacca i ŭdaskanalvacca»?
- Jakim čynam usie «instytuty ŭłady i arhanizacyi, u tym liku carkva, pavinny prystasoŭvacca da suvierennaj niezaležnaj dziaržavy»? Jany što, dahetul dziejničajuć jak ŭ zaležnaj i nie suvierennaj dziaržavie?
- Čaho «šmat śviataroŭ čakajuć ad prezidenta»?
- Chto takija ŭ carkvie «zdarovyja siły, jakich pieravažnaja bolšaść»?
- Jakim čynam«zdarovyja siły zaŭsiody buduć mieć i pieravahu ŭ vyznačeńni šlachoŭ raźvićcia … našaj dziaržavy»?
- Chto takija niezdarovyja siły ŭ carkvie?
- Što budzie rabić A.Łukašenka ź niezdarovymi siłami ŭ carkvie?
Pad čas pramovy Łukašenka ŭžyŭ vyraz:
Jak chočacie, tak i razumiejcie mianie.
Cikava, jak čytačy zrazumieli hetyja pytańni i adkazy na zahadki? Ich pilny čytač moža znajści ŭ tekście i bolš. Ale chacia b na hetyja dać adkazy.
Kamientary