Zdareńni22

U Minsku idzie sud nad sienatarkaj Šarejka

U Viarchoŭnym sudzie ŭ paniadziełak raspačalisia słuchańni pa spravie Hanny Šarejka, člena savieta respubliki i hiendyrektarki «Viciebskaj brojlernaj ptuškafabryki».

Pobač z Šarejka — Valdemaras Norkus, hramadzianin Litvy, były dyrektar firmy «Dajmas», jakaja zajmajecca pastaŭkaj karmoŭ i jakoj naležyć 100% akcyj «Ruskom-R».

Šarejka i Norkus nie chavali svaich ramantyčnych adnosin.

Šarejka i Norkus nie chavali svaich ramantyčnych adnosin. Fota Siarhieja Hudzilina.

Šarejka trymajecca badziora jak dla 55-hadovaj žančyny, jakaja bolš za 1,5 hoda praviała u SIZA.

Akramia Šarejki i Norkusa, sudziać jašče piaciarych. Nadzieja Siemčankava, Jaŭhien Kanavalčanka, Mikałaj Kamaroŭ — byłyja namieśniki hiendyrektara, Uładzimir Jaramcevič — hałoŭny śpiecyjalist pa zamiežnaekanamičnych suviaziach fabryki, Michaił Razžyvin — hiendyrektar rasjskaj firmy «Ruskom-R».

Kamaroŭ i Jaramcevič byli vyzvalenyja z-pad varty. Pieršy pravioŭ u SIZA 10 miesiacaŭ, zatym byŭ pieraviedzieny pad chatni aryšt. Jaramceviča pratrymali pad vartaj amal paŭhoda. Ciapier jon pad padpiskaj ab niavyjeździe.

Advakat Šarejki zajaviła chadajnictva ab zamienie miery strymańnia — pa jaje słovach, u byłoj sienatarki jeść šerah chraničnych zachvorvańniaŭ, jakija mohuć pahražać jaje žyćciu i zdaroŭju. Da taho ž, Šarejka dasiahnuła piensijnaha uzrostu. Svajo 55-hodździe jana sustreła za kratami. Takija ž chadajnictvy, ab zamienie miery strymańnia padali i advakaty inšych abvinavačanych. A Norkus paprasiŭ jašče i pierakładčyka — pa jaho słovach, jurydyčnuju terminałohiju na ruskaj movie jon razumieje nie vielmi dobra.

Usie chadajnictvy ab zamienie miery strymańnia sudździa Uładzimir Davydaŭ adchiliŭ.

Što tyčycca pierakładčyka ź litoŭskaj, sudździa vyrašyŭ vyśvietlić, navošta toj Norkusu. Treba ŭdakładnić, što jašče ŭ samym pačatku pracesa litoviec zajaviŭ, što jamu patrebny pierakładčyk. Tady sudździa Davydaŭ vyrašyŭ pacikavicca pryvatnym žyćciom abvinavačvanaha:

— Chto vašyja baćki?

— Aboje litoŭcy, — adkazaŭ Norkus.

— U jakuju škołu chadzili?

— U siaredniuju… I ŭ spartovuju…

— Navučańnie było na jakoj movie?

— Na litoŭskaj.

Zatym Norkus patłumačyŭ, što moža razumieć nie ŭsio.

U hety raz, paśla chadajnictva, sudździa praciahnuŭ vyśviatlać, jak heta tak, što čałaviek nie moža dakładna zrazumieć ruskuju?

— Jašče raz spytaju, chto vašyja baćki?

— Aboje litoŭcy.

— Dobra. Kali i dzie vy prachodzili vajskovuju słužbu?

— U Prybałtycy. U spartyŭnaj rocie.

— Na jakoj movie?

— Na ruskaj.

— I što, nie pieraškadžała heta vam słužyć?

— Tam jurydyčnych terminaŭ nie było.

Uvohule, asnoŭnaje pytańnie ŭ sudździ było, čamu Norkus padčas śledstva nie patrabavaŭ pierakładčyka? Litoviec adkazvaŭ, što jašče na pieršym dopycie zajaviŭ, što pierakładčyk budzie patrebny mienavita na sudzie.

U vyniku, Norkus prapanavaŭ:

— Ja mahu davać pakazańni na litoŭskaj. Chaj vam chto-niebudź pierakładaje.

Sudździa Davydaŭ nie adkazaŭ ničoha. Jon abviaściŭ pierapynak da 14-j hadziny. A paśla abiedu pastanaviŭ: chadajnictva ab pierakładčyku adchilić. Padstava: na papiarednim śledstvie Norkus davaŭ pakazańni na ruskaj movie, z materyjałami spravy aznajomleny ŭ aryhinale, biez dapamohi pierakładčyka.

Nahadajem, što Hanna Šarejka była zatrymanaja ŭ žniŭni 2014 hoda pa padazreńni ŭ złoŭžyvańni słužbovymi paŭnamoctvami. Za kratami jana praviała paŭtara hoda.

Šarejka trapiła pad śledstva paśla tenderu ab pastaŭcy karmoŭ. U 2012 hodzie jana vybrała pasłuhi pradpryjemstva «Russkom-R», dylera Ryžskaha kambikormavaha zavodu, a nie biełarusaŭ z aršanskaha AAT «Ekamoł». Pry hetym ceny ŭ «Russkom-R» byli vyšejšyja. Tamu śledstva paličyła, što Šarejka adchiliła bolš vyhadnuju dla pradpryjemstva prapanovu, škoda takim čynam skłała kala 4 miljardaŭ rubloŭ.

Adnak, tut jość i svaje niuansy. Pa-pieršaje, kali «Russkom-R» faktyčna naležyć «bojfrendu» byłoj sienatarki, to «Ekamoł» — firma jaje pramych kankurentaŭ, kampanii «Siervaluks». «Siervaluks» — ułaśnik Mahiloŭskaj i Smalavickaj brojlernych ptuškafabryk, Čyrvonaściažnaha kambikormavaha zavoda, brenda «Piatrucha».

Pry Šarejka Viciebskaja brojlernaja ptuškafabryka znachodziłasia siarod 20 samych prybytkovych biełaruskich AAT.

Artykuł, pa jakim abvinavačvajuć Hannu Šarejka, praduhledžvaje da 10 hadoŭ pazbaŭleńnia voli z kanfiskacyjaj majomaści.

Hanna Šarejka była vielmi papularnym kiraŭnikom jak siarod rabotnikaŭ «Hanny», tak i ahułam u Viciebsku. Mnohija ludzi ŭspryniali jaje aryšt jak niespraviadlivy.

Tak vyhladała Hanna Šarejka raniej.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

Haspadara taho samaha Muchtara ź sieryjała asudzili za palityku1

U Maskvie padarvany aŭtamabil. Papiarednie, u im byŭ hienierał-lejtenant Sarvaraŭ1

Tramp adklikaje 29 amierykanskich dypłamataŭ z zamiežnych pasolstvaŭ, u tym liku ź Jeŭropy

«My dasiahniem jaho abrańnia 48‑m prezidentam ZŠA». Udava i prychilniki Čarli Kirka padtrymali Džej Dzi Vensa2

Nieviadomyja raźbili partrety zahinułych kala budynka ambasady Biełarusi ŭ Vilni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić