Dvoje mužčyn u maleńkim kanadskim horadzie vyśvietlili, što 41 hod tamu ich pierabłytali pry naradžeńni.

Tejt i Svensan byli znajomyja da taho, jak vyśvietlili, što pry naradžeńni ich pierabłytali ŭ balnicy. Fota CBC NEWS
Leon Svensan i Devid Tejt žyli ŭ pasiołku ŭ pravincyi Manitoba z kolkaściu nasielnictva ŭ 5 tysiač čałaviek, u asnoŭnym pradstaŭnikoŭ karennaha naroda kry. Jany byli znajomyja adzin z adnym.
Abodva naradzilisia ŭ balnicy Norway House Indian Hospital u 1975 hodzie z roźnicaj u try dni: Svensan 31 studzienia, a Tejt 3 lutaha. Pracaj balnicy ŭ toj čas kiravaŭ fiederalny ŭrad.
Test DNK paćvierdziŭ, što nieŭzabavie paśla naradžeńnia chtości pamianiaŭ ich miescami, u vyniku chłopčykaŭ hadavali nie ich bijałahičnyja baćki.
Na pres-kanfierencyi, dzie byli abvieščanyja vyniki testavańnia, abodva mužčyny ledź nie raspłakalisia.
Tejt zajaviŭ, što ludzi, jakija vyhadavali jaho, zaŭsiody buduć dla jaho baćkami, adnak ciapier u jaho jość jašče adny baćki i brat. Tejt skazaŭ, što jany vyrašyli być «adnoj vialikaj siamjoj».
Heta nie adziny vypadak padmieny dziaciej u Norway House Indian Hospital. U listapadzie minułaha hoda miascovyja ŭłady vyjavili, što Luk Monias i Norman Barkman, narodžanyja tam u 1975 hodzie, taksama byli pabłytanyja miescami pry naradžeńni. Mienavita toj vypadak navioŭ Tejta i Svensana na dumku zrabić analiz DNK.
Ministr achovy zdaroŭja Kanady Džejn Fiłpot paviedamiła pra pačatak viedamasnaha rasśledavańnia. U ministerstvie miarkujuć, što mahčymyja i inšyja padobnyja vypadki, pra jakija pakul nieviadoma.
Fiłpot nazvała incydent u Manitobie napaminam pra nieabchodnaść pavysić jakaść achovy zdaroŭja dla karennych narodnaściaŭ Kanady.
U krainie žyvuć prykładna 1,4 młn pradstaŭnikoŭ abaryhiennych plamionaŭ.
Kamientary