«Niekatoryja ludzi nie zusim słušna aceńvajuć sens i značeńnie štrafu za abrazu biełaruskaj movy»
Jak mnie padajecca, niekatoryja ludzi nie zusim słušna aceńvajuć sens i značeńnie štrafu za abrazu biełaruskaj movy.
Tut hałoŭnaje — stvareńnie jurydyčnaha precedentu. Demanstracyja taho, što dziaržava (u hetym kankretnym aspekcie) hatovaja abaraniać ad abrazaŭ biełaruskuju movu. Bo raniej u nas prosto nie było jurydyčnych vypadkaŭ daviedacca, a što ž dziaržava hatovaja zrabić na hety kont.
A ciapier jość važny precedent, jakim možna karystacca ŭ dalejšym žyćci i jakim (tak!) u tym liku možna i pahražać. Bo my, hramadztva, viadoma, pavinny rabić svaju častku spravy (šturchać, raźvivać, stvarać, pierakonvać), ale apryjory nia možam vykanać za dziaržavu jaje funkcyju — administratyŭnuju, arhanizacyjnuju, i ŭ tym liku karalnuju.
Heta, viedajecie, jak z susiedam praź ścienku, jaki śvidruje kožny viečar i kožnuju niadzielu svoj ramont — chacia ŭ vychodnyja i ŭ poźni čas heta zabaroniena. I vy jamu kažacie — «kali łaska, nie śvidrujcie ŭ niadzielu, dajcie adpačyć». Dobry susied skaža «dobra, prabačcie», a kiepski skaža — «plavaŭ ja na vas». I tady vam zastajecca tolki adzin cyvilizavany arhumient — «a ja milicyju vykliču».
Kaniešnie, chaciełasia b, kab ludzi sami pranikalisia ŭsim tym charošym, čym jany pavinny praniknucca, i jak tolki ŭ niejkim aŭtobusie 10 pracentaŭ zahavorać na biełaruskaj movie, to astatnija 90 adrazu źviedvajuć katarsis, hłyboki maralny pierałom usich kaštoŭnaściaŭ, i vyjšaŭšy z aŭtobusa, pabiahuć u kniharniu kuplać biełaruskija knihi. I nieadkładna «na našych kałhasnych paletkach zaćvituć biełyja i čyrvonyja kvietki», a taksama Imagine all the people living in the peace. I pročaja i pročaja.
Ale my žyviem troški ŭ inšym śviecie, ź ludźmi, mnohija ź jakich rabili b šmat bolej niepryjemnych rečaŭ i navat złačynstvaŭ, kali b nie było strachu pakarańnia. A taksama — ujavicie sabie — jość ludzi, jakich užo nikoli nia źmieniš, i ad jakich u peŭnych pytańniaŭ možna čakać tolki hadaści. I voś kali ich nia strymlivać, to pry peŭnych umovach jany hatovyja ŭtvarać roznyja Danieckija respubliki.
Adzinaje, što moža ich strymać — heta strach pakarańnia. Vielmi karysnaja reč, ja vam skažu, nielha jaje ihnaravać.
Kamientary