Rasiejskaja avijacyja atakuje terytoryju Hruzii, rasiejskija vojski ŭvajšli ŭ Abchaziju. Suśvietnaja supolnaść patrabuje spynić vajennyja dziejańni ŭ Hruzii.
Rasiejskaja avijacyja atakuje terytoryju Hruzii, rasiejskija vojski ŭvajšli ŭ Abchaziju.
Hruzinskaja ŚMI paviedamlajuć, što kali 50 rasiejskich bambavikoŭ učynili naloty na terytoryju Hruzii za siońniašniuju noč. Niemahčyma paćvierdzić hetyja źviestki.
Rasieja ŭviała vojski ŭ Abchaziju, kala 9 tysiačaŭ desantnikaŭ i 350 adzinak bronietechniki. Maskva nazyvaje heta «ŭzmacnieńniem miratvorčaha kantynhientu». Takim čynam u rehijanalnym kanflikcie faktyčna adčynieny druhi front.
Dziejańni Rasiei vyklikajuć usio bolšuju zaniepakojenaść inšych krainaŭ. Rasieja musić spynić vajennyja dziejańni ŭ Hruzii, bo paśla zajavy Tblilisi ab spynieńni ahniu u Rasiei niama padstavy dla ich viadzieńnia. Hetak zajaviŭ namieśnik ministar zamiežnych spravaŭ Niamieččyny Hiernot Erler. Kiraŭnik zamiežnapalityčnaha viedamstva Vialikaj Brytanii Devid Milibend zajaviŭ, što Brytanija vykazvaje škadavańnie z nahody rasiejskich vajennych dziejańniaŭ.
«Hruzija — heta suverennaja dziaržava, i jaje terytaryjalnaja cełasnaść musić pavažacca, — zajaviŭ prezydent Buš u Pekinie. — My zaklikali da nieadkładnaha spynieńnia ahniu. My zaklikajem Rasieju spynić bambiožki».
Paśla sustrečy z prezydentam Hruzii Michaiłam Saakašvili ministar zamiežnych spravaŭ Francyi Bernar Kušner zajaviŭ, što Saakašvili «rašuča prychilny da miru». Plan Francyi, jakaja ciapier staršyniuje ŭ Eŭrasajuzie, praduhledžvaje nieadkładnaje spynieńnie ahniu, advod vojskaŭ i zachavańnie terytaryjalnaj cełasnaści Hruzii.
Ciapier čytajuć
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi
Kamientary