Unikalnyja zialonyja zony buduć vyznačanyja ŭ Minsku dla ich dalejšaha zachavańnia. Pra heta na kruhłym stale ŭ pres-centry BIEŁTA paviedamiła namieśnik staršyni kamiteta architektury i horadabudaŭnictva Minharvykankama Volha Vieramiej.
«U hienieralnym płanie Minska adznačanaja nieabchodnaść praviadzieńnia śpiecyjalnych daśledavańniaŭ dla taho, kab vyznačyć najbolš unikalnyja častki vodna-zialonaha dyjamietra i znajści mahčymaść nadać im peŭny status, kab abaranić, — raspaviała ekśpiert. — Horad u dadzienym vypadku vystupaje jak zakazčyk». Nad prajektam pracuje hrupa śpiecyjalistaŭ, u tym liku historyki.
Pradmietna havaryć ab jaho vynikach možna budzie pa vynikach, bo daśledavańni tolki pačalisia, padkreśliła Volha Vieramiej. Vykanańnie hetych rabot dapamoža detalova apisać zialonyja i vodnyja zony horada, kab u dalejšym pryniać miery pa ich zachavańni i ŭličvać hetuju infarmacyju pry zabudovie. «Ciapier dumki ab adnym i tym ža abjekcie mohuć być roznymi: niechta ličyć vodna-zialony dyjamietr — heta prastora pojmy na dziasiatkach kvadratnych kiłamietraŭ, inšyja kažuć, što heta kaskad niekalkich parkaŭ, jakija farmirujuć svojeasablivyja «karali», trecija vystupajuć za toje, što dastatkova pakinuć, da prykładu, nievialikija skviery ad praśpiekta Pieramožcaŭ u bok pojmy raki i heta taksama moža być nazvana vodna-zialonym dyjamietram, — patłumačyła ekśpiert. — Kab nie było takich kantrasnych mierkavańniaŭ ab adnym i tym ža abjekcie, nieabchodna pryvieści jaho da jakoha-niebudź kankretnaha apisańnia, ustanaŭleńnia dakładnych miežaŭ. Tolki tady moža nastupać jurydyčnaja adkaznaść za nastupstvy horadabudaŭničaj dziejnaści na hetaj terytoryi».
U adpaviednaści z rašeńniem Minharvykankama raspracoŭvajucca taksama schiemy azielanieńnia terytoryj. «Buduć vyznačanyja ŭčastki i miežy zialonych zon u Minsku, u tym liku parkaŭ, skvieraŭ, bulvaraŭ, — prainfarmavała ekśpiert. — Jak tolki hetaja praca budzie skončanaja, usie hetyja zony buduć zialonymi linijami naniesienyja na horadabudaŭničym kadastry. Jany buduć pieraviedzienyja ŭ ličbavy farmat, i my budziem viedać, dzie dakładna prachodziać hetyja miežy». Takaja praca prachodzić u kožnym rajonie. «Prapracoŭvajecca kožnaja terytoryja, kožny ŭčastak i kožnaja kropka na płanach. Jość vyraznyja damoŭlenaści z «Minskhrada», za kožnym rajonam vyznačany adzin z hałoŭnych architektaraŭ. Heta dosyć surjoznaja i vielmi karpatlivaja praca», — patłumačyła Volha Vieramiej.
U svaju čarhu hałoŭny architektar UP «Minskhrada» Alaksandr Akienćjeŭ dadaŭ, što vyniki nazvanych rabot buduć zapatrabavanyja na hramadskich abmierkavańniach horadabudaŭničych prajektaŭ, dzie kožny pa-svojmu aceńvaje toj ci inšy zialony ŭčastak. «Niechta ličyć jaho sanitarna-achoŭnaj zonaj, niechta skvieram, trecija vystupajuć za toje, što hety ŭčastak nie varta zachoŭvać, — rastłumačyŭ jon. — Atrymanyja śpiecyjalistami danyja stanuć padmurkam, na jakim budzie vybudoŭvacca palityka z peŭnym razumieńniem, što ŭ hetaj haradskoj terytoryi jość peŭny status. U dalejšym budzie vyznačacca efiektyŭnaść jaho vykarystańnia, rehłamienty: ad poŭnaj dziaržaŭnaj abaronienaści da aktyŭnaha zasvajeńnia, stvareńnia zon adpačynku abo budaŭnictva abjektaŭ kultury i lačebna-azdaraŭlenčych ustanoŭ».
Kamientary