Jaho robiać z hienietyčna madyfikavanaha šafranu.
Hienietyki kanadskaj kampanii SemBioSys Genetics pačali testavańnie na ludziach insulinu, atrymanaha z raślinaŭ.
Harmon, žyćciova nieabchodny dyjabietykam, budzie značna tańniejšym, kali projdzie testavańnie.
Raniej insulin rabili z kletak žyviołaŭ — karoŭ i śvińniaŭ. Ale hety sposab byŭ zanadta darahi dla pramysłovaj vytvorčaści. Paźniej insulin pačali rabić z hienietyčna madyfikavanych bakteryjaŭ.
Kanadskija navukoŭcy vynajšli novy šlach — jany ŭstalavali ŭ šafran hieny, jakija prymusili raślinu stvarać prainsulin. Paśla apracoŭki fiermientami byŭ atrymany novy vid insulinu — SBS‑1000.
Zaraz u Vialikabrytanii prachodziać pieršyja stadyi kliničnych vyprabavańniaŭ. Tryccać zdarovych vałancioraŭ praviarajuć na sabie dziejańnie sintetyčnaha harmonu. Atrymanyja vyniki kampanija ahučyć u pieršaj pałovie hetaha hodu.
Kamientary