U centry Minska prajšła vystava zasnavalnika sumnaviadomaj siekty Visaryjona
Nazyvałasia jana ścipła «Śvietłyja farby tajhi».
Z 15 pa 24 traŭnia ŭ Minsku, u muziei Vialikaj Ajčynnaj vajny, prajšła vystava «Śvietłyja farby tajhi».
Anonsy, pryśviečanyja vystavie, nie vyznačalisia aryhinalnaściu, pisałasia, što heta vystava rasijskich mastakoŭ – pieramožcaŭ 2‑ha Maskoŭskaha mižnarodnaha fiestyvala mastactvaŭ «Tradycyi i sučasnaść» 2008 h. Try aŭtary — Siarhiej Tarop, Ihar Hančaroŭ i Mikałaj Aniščanka pradstavili 57 karcin (piejzaž, naciurmort, płastyka, žanr, partriet), vykananych alejem i pastellu.
«Avtory rabot — chudožniki sibirskoho duchovnoho ekoposielenija «Obitiel Rasśvieta», raspołožiennoho v priedhoŕjach Sajan, na juhie Krasnojarskoho kraja. Čistyj, prozračnyj vozduch, čistaja voda hornych riek, bieskrajniaja tajha… A jeŝie — čistyje pomysły ludiej, ustriemlennych žiť v harmonii s Sozdatielem i Prirodoj‑matieŕju, s lubov́ju i błahodarnosťju k okružajuŝiemu Miru, s žiełanijem napołniť proiźviedienija ruk svoich radosťju i otdať ich ludiam, nie triebuja ničieho vzamien», havaryłasia ŭ adnym z rekłamnych artykułaŭ.
«Obitiel Rasśvieta» – heta siekta (prychilniki, praŭda, kažuć — Carkva), zasnavanaja ŭ 1991 h. u Krasnajarskim krai byłym milicyjanieram dy mastakom‑afarmlalnikam Siarhiejem Taropam.
U 1991 h. Siarhiej Tarop zajaviŭ, što źjaŭlajecca Synam Božym na Ziamli. Nazvaŭ siabie Visaryjonam – druhoj inkarnacyjaj Isusa Chrysta. Visaryjon uznačaliŭ Carkvu Apošniaha Zapavieta.
U 1992 h. u jaho źjaviŭsia ułasny jevanhielist – były bubnač hurtu «Łaskavy maj» Vadzim Redźkin, jaki staŭ chadzić za Visaryjonam i zapisvać jaho vykazvańni, jakija potym aformiŭ u «Apošni Zapaviet».
Chryścijanskija cerkvy nie pryznajuć Visaryjona, ličačy jaho šarłatanam, a jaho carkvu — destruktyŭnaj tatalitarnaj siektaj.
U 1995 h. paśladoŭniki Visaryjona‑Taropa zasnavali ŭ Krasnajarskim krai pablizu voziera Tybierkul ekałahičnaje pasielišča, jakoje nazvali «Obitiel Rasśvieta».
Tamtejšaja administracyja vydzieliła im učastak płoščaj u 250 hiektaraŭ. Tam budujecca Horad Sonca.
Siońnia carkva Visaryjona, paśladoŭniki jakoha kancentrujucca ŭ Kurahinskim i Karatuzskich rajonach Krasnajarskaha kraja, abjadnoŭvaje 5 tys. čałaviek.
Siužet pra siekty ŭvohule byŭ pakazany ŭ siońniašniaj prahramie ANT «Kontury», tamsama zhadali pra hetu vystavu, a taksama raskazali pra toje, što siarod paśladoŭnikaŭ Visaryjona navat byłyja biełaruskija deputaty.
Cikava, što vystava lideraŭ siekty ŭ centry stalicy nie ŭsturbavała ideałahičnyja orhany.
Kamientary