The Economist: Vymušanaja pasadka samalota ŭ Biełarusi vyjaviła chiby ŭ mižnarodnym avijacyjnym pravie
Artykuł, apublikavany ŭ vydańni The Economist, analizuje situacyju z Ryanair z punktu hledžańnia mižnarodnaha avijacyjnaha prava.
Kali biełaruskija avijadyśpietčary zahadali ekipažu rejsa Ryanair źmianić kirunak i pryziamlicca ŭ Minsku, bo byccam by isnavała pahroza vybuchu, samalot byŭ bližej da Vilni. Ale Ryanair byŭ u pavietranaj prastory Biełarusi. Kiraŭnik Ryanair Majkł O'Liry nazvaŭ hety incydent «piractvam, jakoje finansuje dziaržava».
Kali zaklučalisia damovy paśla Druhoj suśvietnaj vajny, što stvaryli mižnarodnuju handlovuju sistemu, avijacyja i sudnachodstva byli vyklučanyja ź ich — u pieršuju čarhu tamu, što paślavajennaja Vialikabrytanija aścierahałasia vysokaj kankurencyi z boku amierykanskich avijakampanij na maršrutach jaje kałonij. U vyniku krainy atrymali «poŭny i vyklučny suvierenitet» nad niebam nad ich terytoryjami. Heta było zafiksavana ŭ Čykahskaj kanviencyi 1944 hoda, jakaja zasnavała Mižnarodnuju arhanizacyju cyvilnaj avijacyi.
Biez zaklučeńnia admysłovych pahadnieńniaŭ avijakampanii, jakija ažyćciaŭlajuć rehularnyja pasažyrskija pieraloty, nie majuć prava lotać nad zamiežnaj terytoryjaj. Biełaruś maje dvuchbakovyja pahadnieńni ź jeŭrapiejskimi krainami, jakija dazvalajuć avijakampanijam vykarystoŭvać biełaruskuju pavietranuju prastoru i aeraport. Vierahodna, u vyniku incydentu byli parušanyja pahadnieńni z Polščaj, dzie zarehistravany samalot Ryanair, abo ź Irłandyjaj, dzie znachodzicca štab-kvatera avijakampanii.
Bolš za toje, choć samaloty ŭ palocie pa zakonie vymušanyja prytrymlivacca instrukcyj avijadyśpietčaraŭ, Čykahskaja kanviencyja zabaraniaje luboje vykarystańnie cyvilnaj avijacyi, kali heta pahražaje biaśpiecy palotaŭ. Prymušeńnie samalota adchilicca ad vyznačanaha maršrutu i pryziamlicca pa vydumanaj pryčynie traplaje pad hetu zabaronu.
Da taho ž papraŭka da kanviencyi 1984 hoda zabaraniaje prymianieńnie zbroi suprać cyvilnych samalotaŭ u palocie.
Taksama jość pytańni, ci byli parušanyja praviły kanviencyi, kali samalot, dzie byccam by znachodzilisia vybuchovyja rečyvy, nakiravali ŭ Minsk, a nie Vilniu, da jakoj było značna bližej. Akramia hetaha, pierachop pasažyrskaha samalota vajskovym musić ažyćciaŭlacca tolki ŭ krajnich vypadkach. Čarlz Stotler z Centra pavietranaha i kaśmičnaha prava Univiersiteta Misisipi śćviardžaje, što składana razabracca, ci možna ličyć hetu situacyju mienavita takim vypadkam.
Biełaruś źjaŭlajecca ŭdzielnicaj damoŭ, padpisanych na pačatku 1970-ch hadoŭ amal usimi siabrami AAN. Zhodna z hetymi damovami, zabaraniajecca zachop hramadzianskich samalotaŭ padčas palotu, a taksama pieradača «zahadzia łžyvaj infarmacyi», jakaja pahražaje biaśpiecy pavietranaha sudna.
Mižnarodnaja arhanizacyja cyvilnaj avijacyi ŭžo adznačyła, što Biełaruś mahła parušyć Čykahskuju kanviencyju, tamu zaklikaje pravieści paŭnavartasnaje rasśledavańnie. Adnak sprava ŭ tym, što heta arhanizacyja nie źjaŭlajecca rehulujučym orhanam, jaki b moh uvodzić adpaviednyja sankcyi suprać parušalnikaŭ. Što datyčycca pahadnieńniaŭ z Polščaj i Irłandyjaj, to krainy nie mohuć samastojna raspačynać rašučyja dziejańni, bo pahadnieńni dvuchbakovyja. Damovy 1970-ch hadoŭ taksama nie majuć asablivaha značeńnia, bo jany ŭsiaho tolki abaviazvajuć udzielnikaŭ samastojna sačyć za ich vykanańniem.
Tamu incydent z Ryanair vyjaŭlaje značnyja chiby ŭ mižnarodnym avijacyjnym pravie, jakoje nie rehuluje akty pavietranaha piractva.
Kamientary