Hramadstva

«Zasumavaŭ pa marozivie». Pieršaje mini-intervju na voli palitviaźnia Furmanava, jaki prachodziŭ pa «spravie Cichanoŭskaha»

Siońnia na volu vyjšaŭ palitviazień Źmicier Furmanaŭ, jaki prachodziŭ pa «spravie Cichanoŭskaha». Pa darozie dadomu z kałonii «Vićba», dzie jaho sustrakali rodnyja, my zadali jamu paru pytańniaŭ pra jaho stan i płany na budučyniu.

Hod i try miesiacy Źmicier prabyŭ u SIZA, a amal pad kaniec terminu jaho pieraviali ŭ kałoniju, dzie paśla adbyćcia karancinu jon amal adrazu trapiŭ u štrafny izalatar i prabyŭ u im da dnia vyzvaleńnia (kala 1,5 miesiaca). Pryčyny, na dumku Źmitra, byli nadumanymi: prosta kab izalavać jaho ad inšych asudžanych. Čamu tak rabili — niezrazumieła.

Źmicier Furmanaŭ. Fota z sacyjalnych sietak

Chłopiec pryznajecca, što dla jaho hety pieryjad staŭ samym składanym z usioj adsidki:

«Mianie paśpieli raźmierkavać u atrad, ale ŭ vyniku ja tam tak i nie ličyŭsia, bo znachodziŭsia ŭ ŠIZA. Horšaje za karcar miesca składana prydumać. Ty adzin, niama nijakaj infarmacyi ad ludziej, navin, listoŭ… Akramia taho, ja trapiŭ tudy, kali aciaplalny siezon jašče nie startavaŭ — było vielmi choładna. Spać niemahčyma. Ciapier treba budzie krychu padlačycca, bo zdaroŭje pakidaje žadać lepšaha».

Źmicier z maci adrazu paśla vyzvaleńnia. Fota: svaboda.org.

Za čas za kratami Źmicier atrymaŭ kala tysiačy listoŭ. Ale jon upeŭnieny, što jamu pieradali nie ŭsio: asabliva drenna listavańnie išło ŭ žodzinskim śledčym izalatary.

«U mianie zdaralisia karotkija sutyknieńni ź inšymi palityčnymi źniavolenymi. Heta zvyčajnyja ludzi, ja navat nie viedaju, ci pryznanyja jany aficyjna palitviaźniami. Byli zatrymanyja za kamientary ŭ internecie, naprykład. To-bok, ničoha takoha surjoznaha nie rabili».

Svajo źniavoleńnie Źmicier usprymaje jak słužbu ŭ vojsku.

«U vojsku ŭ mianie nie było mahčymaści pabyvać — badaj, pabyŭ ciapier. Za 1,5 hoda adbyłasia kapitalnaja zahartoŭka mocy i ducha. Heta vialikaja škoła žyćcia. Možna było b azłobicca, ale takoha ŭ mianie niama. Ja ŭpeŭnieny, što ŭ nas usio atrymajecca. Čym bolš vysiłkaŭ ad ludziej, tym budzie bolš źmien», — kaža Źmicier

Pieršaje, što Źmicier zachacieŭ kupić na voli — heta maroziva i kava.

«Ja vielmi zasumavaŭ pa marozivie, pa sałodkim. A kava patrebnaja, kab badzioraść viarnuć. Ahułam ja ciapier maru dobra vyspacca: u karcary davodziłasia pastajanna padymacca niekalki razoŭ za noč, kab sahrecca, rabić fizičnyja praktykavańni. A płany na budučyniu budu budavać paśla adpačynku i reabilitacyi — treba adnavicca».

***

Źmicier byŭ členam inicyjatyŭnaj hrupy Śviatłany Cichanoŭskaj i byŭ zatrymany naŭprost na pikiecie pa zbory podpisaŭ 29 traŭnia 2020 hoda. Heta toj dzień, kali adbyŭsia incydent ź dziŭnym padzieńniem milicyjaniera na asfalt, paśla jakoha i pačaŭsia «chapun» paplečnikaŭ Cichanoŭskaha i jaho samoha. Sam Źmicier Furmanaŭ pry hetym praciahvaŭ siadzieć za stałom i źbirać podpisy, ale jaho zatrymali i vynieśli ź pikieta razam z kresłam, u vyniku asudzili da dvuch hadoŭ kałonii pa artykule 342 (Arhanizacyja i padrychtoŭka dziejańniaŭ, što hruba parušajuć hramadski paradak, albo aktyŭny ŭdzieł u ich).

Źmicier niekalki razoŭ haładaŭ u znak pratestu suprać vystaŭlenaha jamu abvinavačvańnia. Haładoŭku taksama raspačynali jaho maci i dziaŭčyna.

Termin źniavoleńnia ŭ dva hady dla Źmitra byŭ pieraličany: 1 dzień SIZA zaličvajecca za 1,5 dnia kałonii ahulnaha režymu.

Kamientary

Pratasieviču admianili hihancki štraf, i jon palacieŭ na adpačynak u Dubaj13

Pratasieviču admianili hihancki štraf, i jon palacieŭ na adpačynak u Dubaj

Usie naviny →
Usie naviny

«Samaje hałoŭnaje ciapier — zabiaśpiečvać subjektnaść Biełarusi». Franak Viačorka raskazaŭ, ci jość stratehija ŭ demsiłaŭ i na što ŭpłyvaje Cichanoŭskaja22

Mietearołahi patłumačyli, čamu dym nad našymi hałovami nie raźviejvajecca

Takarčuk: Moža, za Jahorava prahałasavać, jaki budzie Łukašenku nohi całavać? Jazyki paadryvać by hetym hałasunam64

Huzy, chmiery i brudnyja chmiery: kniha pra biełaruskich dynazaŭraŭ

Jak chutka pravieryć, ci jość vy ŭ bazie darmajedaŭ12

Były ministr abarony Vialikabrytanii prapanavaŭ vystavić ultymatum Pucinu3

Čyje žamčužyny rassypalisia ŭ Mahilovie3

«Baćki nie razumieli, jak možna za kimści danošvać». Biełarusy raskazali, čamu zakuplajucca ŭ sekand-chendach

Jak rasijskija vajskoŭcy pierastralali adzin adnaho — dramatyčnaja historyja z-pad Łuhanska7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pratasieviču admianili hihancki štraf, i jon palacieŭ na adpačynak u Dubaj13

Pratasieviču admianili hihancki štraf, i jon palacieŭ na adpačynak u Dubaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →