Hramadstva3939

Minkult akreśliŭ, što treba zrabić artystam z čornych śpisaŭ dla viartańnia na scenu

Pad čas tok-šoŭ «Pa sutnaści» na STB paŭstała pytańnie adnosna losu biełaruskich artystaŭ, jakija padtrymali ŭ 2020 hodzie pratesty i z-za heta faktyčna atrymali zabaronu na prafiesiju ŭ Biełarusi. 

Iryna Dryha ŭ studyi prahramy «Pa sutnaści». Kadr ź videa

Padčas abmierkavańnia aboje viadučych tok-šoŭ (Alena Syrova i Kirył Kazakoŭ) pryjšli da dumki, što takija artysty mohuć viarnucca na scenu ŭ Biełarusi, kali vykanajuć peŭnyja patrabavańni.

Patrabavańni tut ža akreśliła byłaja namieśnica ministra, a ciapier načalnica hałoŭnaha ŭpraŭleńnia kulturnych mierapryjemstvaŭ i prafiesijnaha mastactva, člen «kamisii pa viartańni» na čale z hienprakuroram Šviedam Iryna Dryha.

Patrabavańniaŭ dva, ale sutnaść u ich adna — publičnaje prynižeńnie. 

Pa-pieršaje, takija artysty pavinny publična zajavić pra svaju pazicyju i adznačyć prynaležnaść da peŭnaj hrupy ludziej. 

Pa-druhoje, jany pavinny pryniać udzieł u «kulturnych prajektach, jakija majuć hramadska-palityčny charaktar», to-bok prajektach vidavočnaj praŭładnaj skiravanaści.

Pry hetym Dryha adznačyła, što asobnyja dziejačy kultury, jakija nibyta kajucca, u toj ža čas admaŭlajucca ad prapanoŭ paŭdzielčać ŭ śpiecmierapryjemstvach.

Jany, maŭlaŭ, zhodnyja prymać udzieł u kamiercyjnych kancertach, ale jakraz tudy ich nie zaprašajuć.

Nie ŭsie raskajvajucca ščyra, narakaje čynoŭnica i pryvodzić u jakaści prykładu akciora Paŭła Charłančuka, jaki byŭ udzielnikam užo vielmi dalokaj Płoščy-2006 i patrapiŭ u čornyja śpisy jašče tady.

«Vielmi aktyŭnym pierad Kastryčnickaj płoščaj byŭ. Paśla z adnaho teatra jaho adpravili. Pakajaŭsia, pryjšoŭ u toj samy Kupałaŭski teatr. Čornaha sabaku nie admyješ dabiała. Usio roŭna jaho sutnaść vyjaviłasia», — kanstatuje čynoŭnica, jakaja daŭno nabyła ŭ vačach kulturnickaj supolnaści vielmi adyjoznuju reputacyju.

Čytać jašče: 

Za miesiac łukašysty dačakalisia «ažno» 23 zvarotaŭ u «kamisiju pa viartańni». Ale jany ich nie ciešać

 Ministr kultury: Zdradnikam nie miesca na scenie

Kamientary39

  • Abu
    07.03.2023
    - Alo, heta chieračačnaja?
    - Tak, heta ministerstva pravilnaj kultury!
  • jak raz la Kupałaŭskaha
    07.03.2023
    "Dla ustrašajuŝieho effiekta
    26 oktiabria 1941 hoda stało dniem piervoj publičnoj kaźni minskich podpolŝikov, sovieršiennoj fašistami. Iz vorot minskoj tiuŕmy vyvieli 12 osuždiennych na śmierť. Dla ustrašienija horožan ich razdielili po troje i poviesili v čietyriech miestach — u horodskoho tieatra, na uł. Lenina, płoŝadi Svobody i u drožžievoho kombinata na uł. Oktiabŕskoj.
    Jeŝie odna pokazatielnaja kazń sostojałaś 7 maja 1942-ho. Na stołbach uličnoho ośvieŝienija vdol nyniešnieho pr. Niezavisimosti byli poviešieny Isaj Kaziniec, Nikołaj Diemidienko i nieiźviestnyj minskij podpolŝik. Takžie v etot dień kaźnili jeŝie boleje 250 sovietskich patriotov.
    Tie kaźni izuviery zapiečatleli na fotoplenku, kotoraja pozžie stała dokazatielstvom priestuplenij fašistov na Niurnbierhskom procieśsie. K słovu, vpiervyje ich opublikovali v sovietskoj piečati v avhustie 1944-ho."
    (minsknews.by)
  • mar.hary.ta
    07.03.2023
    božachna, Miesir, jakija ž jany žachlivyja
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Ułady nazvali sabiekošt pajezdki ŭ hramadskim transparcie Minska6

Ułady nazvali sabiekošt pajezdki ŭ hramadskim transparcie Minska

Usie naviny →
Usie naviny

«Spres šyfravańnie j namioki». U «Muziei Volnaj Biełarusi» źjaviŭsia sakretny artefakt 1773 hoda2

Vyjšła kniha pra asabistyja zvyčki Makrona, u jakoj nazvali jaho lubimy vodar. Vytvorca vodaru nie vielmi radujecca navinie2

Tabletki, praktykavańni ci apieracyja? Ad čaho źjaŭlajecca mižpazvanočnaja hryža i jak jaje lačyć2

«Užo tam karoŭ nie zastałosia!»: były načalnik Kačanavaj apłakvaje stan ekanomiki na Połaččynie38

U Mahilovie napadała 25 sm śniehu. Heta bolš, čym za ŭsiu minułuju zimu

Rekiet, rejdarstva, zhvałtavańni, žorstkija zabojstvy, siłaviki na zarpłacie i łajalnaść uładaŭ. Raskazvajem pra najbujniejšuju bandu Biełarusi9

Estonski kinołah raskazaŭ, jak jaho sabaka šukaŭ źnikłaha amierykanskaha sałdata na palihonie ŭ Padbrodździ i vydatna spraviŭsia2

Pamior biełaruski akcior i režysior Maksim Sochar. Jamu było 44 hady7

Jak ludzi ŭ Jeŭropie ledź nie vymierli pry padzieńni kamiety3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady nazvali sabiekošt pajezdki ŭ hramadskim transparcie Minska6

Ułady nazvali sabiekošt pajezdki ŭ hramadskim transparcie Minska

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić