Usiaho patrochu3

«Jašče možna paspračacca, chto bolšy drapiežnik i chto prynosić bolš škody — busieł ci sip». Ekzatyčnaja ptuška pasialiłasia ŭ Loźnienskim rajonie ŭ spustošanaj buślancy

Pa infarmacyi miascovych čynoŭnikaŭ, biełahałovy sip, zalotnaja drapiežnaja ptuška z rodu hryfaŭ, ciapier čaściej za ŭsio znachodzicca ŭ rajonie vioski Horbava-1 Loźnienskaha rajona, a načuje jana ŭ adnym sa spustošanych buślinych hniozdaŭ — na vodanapornaj viežy, jak pišuć «Narodnyja naviny Viciebska».

Paśla pastupleńnia infarmacyi pra vyjaŭleńnie drapiežnaj ptuški ŭ Loźnienskim rajvykankamie praviali pasiadžeńnie kamisii pa akazańni dapamohi dzikim žyviołam na terytoryi Loźnienskaha rajona. Pa vynikach pasiadžeńnia byŭ aformleny pratakoł pasiadžeńnia kamisii, jakim dajecca šerah daručeńniaŭ zacikaŭlenym asobam.

«Lubaja žyŭnaść maje prava na žyćcio. I jašče možna paspračacca, chto bolšy drapiežnik i chto prynosić bolš škody — busieł ci sip. Busieł ža taksama nie siłkujecca jabłykami i bulbaj. Jon jeści ŭsio žyvoje, pačynajučy ad jaščarak, žab, źmiej, ptušaniat drobnych ptušak. Tym nie mienš busieł — heta simvał Biełarusi, i nikomu ŭ hałavu nie prychodzić dumka zmahacca ź im.

Naturalna, vielmi niepryjemna, što sip raspraviŭsia z buślaniatami na vačach u žycharoŭ. Ale padstavy adłoŭlivać albo adstrelvać ptušku niama», — ličać loźnienskija čynoŭniki.

Pry hetym za apošnija 9 dzion infarmacyi pra spustašeńnie hniozdaŭ busłoŭ nie pastupała, jak paviedamlaje Loźnienskaja rajonnaja inśpiekcyja pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa. Faktaŭ, jakija paćviardžajuć patencyjnuju pahrozu žyćciu i zdaroŭju miascovaha nasielnictva, a taksama majomaści hramadzian, taksama nie vyznačana. Miescaznachodžańnie ptuški, jaje pavodziny znachodziacca na kantroli, jak havorycca ŭ paviedamleńni, raspaŭsiudžanym praz sacyjalnyja sietki.

Nahadajem, što ŭ pačatku červienia ŭ vioscy Vychadcy Loźnienskaha rajona zaŭvažyli dziŭnuju ptušku, padobnuju da hryfa. Praź niekatory čas čužyniec staŭ rujnavać hniozdy busłoŭ i jeści ptušaniat. Arnitołahi vyznačyli, što heta biełahałovy sip — ptuška, jakaja ŭ nas stała nie žyvie, a zalataje vielmi redka. Miarkujučy pa ŭsim, drapiežnik prylacieŭ u Viciebskuju vobłaść z terytoryi rasijskaj Smalenskaj vobłaści, dzie byŭ zaŭvažany krychu raniej.

Kamientary3

  • Chopa
    24.06.2023
    Idioty, ptica invazivnyj vid, narušajet miestnuju eko sistiemu, nieudievluś jeśli eti niedoraźvityje objaviat vorobjev chiŝnymi vrieditielami kak v Kitaje! Pojmať i v zoopark, inačie za leto narozariajet buślinych hniezd a zimoj sam zdochniet ot hołoda.
  • Voup
    24.06.2023
    @Chopa, plusuju, dołžna byť kakaja to bazavaja protiekcija prirodnoj ekasistemy. Tak žie prijezžajut vskije sieks turisty i potom udivlajemsia počiemu łukašienki prichodiat k vłasti
  • Siaroža
    24.06.2023
    Voup, łukašienku vybrali tipičnyje vusaciki biełaruskij,na passatach b3 s połkabana v bahažnikie. Pamiarkounaść i aby nie było vajny. Nikakimi turistami tam i blizko nie stojało.

Z kałonij pačali vypuskać pieršych palitviaźniaŭ

Z kałonij pačali vypuskać pieršych palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pošuki 4-hadovaj Mai Lubimcavaj u Kamianieckim rajonie praciahvajucca

Frantavy śviatar z-za adsutnaści moščaŭ vykarystaŭ dla praviadzieńnia jeŭcharystyi kostki zahinułych rasijskich sałdat8

Pamierła mama Alaksandra Hleba3

Apublikavali śpis vidaŭ dziejnaści, jakimi zmohuć zajmacca IP

«My znachodzimsia pobač ź miažoj Biełarusi». Mer Vilni pradstaviŭ płan abarony horada1

Za hrašovyja pieravody i pieradačy palitviaźniam žycharcy Bresta pahražaje 7 hadoŭ turmy

Paśla papiaredžańnia ad Kitaja kolkaść mihrantaŭ na polskim kirunku skaraciłasia ŭ razy — HRAFIK3

Nacpark Aŭstralii raźmiaściŭ vakansiju vyhulščyka vombata. U hetaj žyvioliny — asablivy režym dnia

Orban zapościŭ FOTA ź Zialenskim1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Z kałonij pačali vypuskać pieršych palitviaźniaŭ

Z kałonij pačali vypuskać pieršych palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →