«Ničoha strašnaha, kali my siudy budziem zavozić mienš chłamu [lehkavych aŭtamabilaŭ] ź Jeŭropy».
U pierahavorach pa Mytnamu sajuzu ŭsie prablemnyja pazicyi, jakija byli ŭ Biełarusi, uličany. Pra heta paviedamiŭ 1 śniežnia žurnalistam Alaksandr Łukašenka.
«Mytny sajuz — heta ŭzajemnyja ŭstupki, uzajemnaja padtrymka i vialiki rynak», — adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy. — Bajacca tut niama čaho».
«Z 1 lipienia 2010 hoda pavinna być zavieršana stvareńnie hetaj adzinaj mytnaj terytoryi, — nahadaŭ kiraŭnik dziaržavy. — I tady ŭžo kantrol za impartam budzie ažyćciaŭlać kamisija, jakuju my stvarajem». «Impartnyja hrošy — heta hrošy biudžetu. I tamu my vielmi ŭvažliva da hetaha pytańnia padychodzili ŭ čas pierahavoraŭ», — dadaŭ jon.
Alaksandr Łukašenka adznačyŭ, što ŭ Biełarusi, Kazachstana i Rasii roznyja ekanomiki. «My, pa vialikim rachunku, nie takija ŭžo i kankurenty. Nu, dapuścim, kali ŭ nas jość MAZ, to ŭ Rasii — KamAZ. Heta śviedčyć ab tym, što my pavinny abaraniać ajčynnuju vytvorčaść pošlinami i h.d. U Kazachstanie hetaj vytvorčaści niama, ale jany dałučylisia da nas.
U nas niama vytvorčaści lehkavych aŭtamabilaŭ, a ŭ Rasii jość. Rasija chacieła b, kab hety vid vytvorčaści byŭ abaronieny.
Dapuścim, my pajšli nasustrač rasijanam, tady rasijanie pojduć nasustrač nam pa inšych pytańniach i h.d.», — skazaŭ jon.
Razam z tym, pavodle jaho słoŭ, pytańnie pošlin na lehkavyja aŭtamabili važnaje dla biełaruskaj ekanomiki, tamu kančatkovaha rašeńnia pa im jašče nie pryniata. «Pa fizičnych asobach my heta pytańnie pakul pakinuli ŭbaku. My havorym ab jurydyčnych asobach.
Lehkavy transpart — heta, u pryncypie, adzinaja pazicyja, jakaja sapraŭdy chvaluje ludziej», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy. Pry hetym jon adznačyŭ: «Vybačajcie, ale kali my siudy budziem zavozić mienš patrymanaha chłamu, to, moža, ničoha strašnaha ŭ hetym niama. My vyjhrajem pa inšych pazicyjach».
Mytny sajuz stvarajecca dla ludziej, «tamu što MAZu, BiełAZu, inšym pradpryjemstvam budzie lahčej pracavać biez barjeraŭ i ŭsialakich pieraškod na hetym vializnym rynku», padkreśliŭ Alaksandr Łukašenka.
Jon nahadaŭ, što 30 listapada ŭ čas sustrečy ź italjanskim premjeram Silvijo Bierłuskoni taksama była zakranuta tema Mytnaha sajuza. «Jak tolki my padpisali dakumienty Mytnaha sajuza, Bierłuskoni ŭžo bačyć nie 10—miljonnuju Biełaruś, a vializnuju ekanamičnuju prastoru, jakaja adkryvajecca praź Biełaruś», — skazaŭ kiraŭnik diazržavy. «I kudy jany chočuć pryjści na hetaj prastory? Mienavita ŭ Biełaruś. Nie ŭ Rasiju, nie ŭ Kazachstan, a siudy, u centr Jeŭropy», — dadaŭ kiraŭnik dziaržavy.
«My damovilisia: kali łaska, vyrablajcie, tut lepšyja ŭmovy, čym u Italii. Nie takaja cana rabočaj siły i h.d. I handlujcie, dzie chočacie: i ŭ Jeŭrasajuzie, i na našaj mytnaj prastory. My ŭ hetym płanie vyhladajem bolš vyhadna, čym Rasija i Kazachstan», — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka.
«Takim čynam, Mytny sajuz, jaki my stvaryli, krychu palapšaje situacyju ŭ paraŭnańni ź situacyjaj ciapierašniaj, — reziumavaŭ jon. — Ale treba razumieć, što biez Mytnaha sajuza nie moža być i Adzinaj ekanamičnaj prastory. A nas mienavita heta bolš za ŭsio cikavić.
I voś u Astanie, kali my sustreniemsia 18 śniežnia, my vyznačym: u jakija terminy my pryjdziem u AEP».
Alaksandr Łukašenka nahadaŭ, što pry AEP zdymajucca ŭsie ekanamičnyja barjery, i, takim čynam, vyrašajucca ŭsie pytańni dla biełaruskaha vytvorcy. U tym liku ŭstaraniajecca hleba dla handlovych vojnaŭ, jakija zdaralisia ŭ adnosinach z Rasijaj. «Takim čynam, užo na bazie rynačnaj ekanomiki, my viartajemsia da vialikaha rynku maštabu SSSR», — skazaŭ biełaruski lider.
Kiraŭnik dziaržavy taksama nahadaŭ ab damoŭlenaści, što ŭsie try krainy ŭstupajuć u SHA razam. «My praličyli ŭsie za i suprać. Pa 600 važnych pazicyjach rašeńni buduć prymacca kansensusam — my heta zareziervavali», — udakładniŭ jon.
«U nas była adkrytaja razmova pa pytańniu stvareńnia AEP: kab heta nie było dla nas doŭhaj pierśpiektyvaj, kab heta nie zaciahvałasia. Liču, u paŭtara hoda my možam ukłaścisia», — skazaŭ na zakančeńnie Alaksandr Łukašenka.
Kamientary