Jak adšukać prodkaŭ i skłaści svoj radavod?
Ci dumali vy pra toje, kab stvaryć ułasny radavod? Daviedacca, chto byŭ u vašaj siamji pierad vami, čym jany žyli, praz što prachodzili? Razabralisia, jak heta zrabić.

Raskazvaje Ihar Stankievič, stvaralnik kursa «Radavod» u adukacyjnym chabie «Nacyja lidaraŭ» i aŭtar knihi «Historyja rodu Kamienskich».
Užo z 23 sakavika možna zapisacca na biaspłatny anłajn-kurs «Radavod». Rehistracyja praciahniecca da 5 krasavika, a zaniatki pačnucca 6 krasavika. Kurs raźličany na 2 miesiacy.
«U mianie jość dva rady prodkaŭ, dzie hienieałahičnaje dreva pabudavanaje da kanca 16 — pačatku 17 stahodździa»
Z čaho dla vas pačałasia tema hienieałohii?
Usio pačałosia amal 30 hadoŭ tamu z fotaalboma sa starymi zdymkami, samyja pieršyja ź ich naležali da kanca 19 stahodździa. Heta byŭ siamiejny albom, i mnie stała cikava, čamu tyja zdymki znachodziacca ŭ majoj siamji, što heta za ludzi.

Maci ničoha nie mahła patłumačyć, ale my pasprabavali pra heta raspytać svajačku, jakoj było daloka za 70 hadoŭ. Jana šmat nam raspaviała, i tady ja ŭpieršyniu namalavaŭ svajo hienieałahičnaje dreva. Potym praciahnuŭ pošuki, pryjšoŭ čas archivaŭ — u 2015‑m ja atrymaŭ adtul šmat dakumientaŭ, i ŭ maich pošukach byŭ prosta kvantavy skačok.
Pakul uciahvaŭsia ŭ hetuju spravu, daviedaŭsia šmat cikavaha nie tolki pra losy svajakoŭ, ale i pra histaryčnyja padziei na toj terytoryi, dzie žyli maje prodki, i ŭ cełym pra historyju Biełarusi. Paralelna znachodziŭ novych svajakoŭ, pašyrałasia ich hieahrafija. Siońnia ŭ mianie svajaki nie tolki ŭ Biełarusi, ale i ŭ Polščy, Hiermanii, Aŭstralii, Ukrainie, Rasii. Šmat z kim ja trymaju kantakt.
Ź ciaham času ja pačaŭ pisać teksty pra svajakoŭ i publikavać ich u siecivie. Praz heta mianie znachodzili inšyja svajaki, ź jakimi kantakt moh razarvacca 30‑40 hadoŭ tamu.
A niadaŭna mnie ŭ fejsbuku napisaŭ čałaviek, skazaŭ, što ŭ jaho dla mianie niespadziavanka, i pačaŭ vykładać zdymki: hladžu na ich i razumieju, što na zdymkach maje svajaki. Akazałasia, što hety čałaviek, jaki mnie nie svajak, znajšoŭ tyja zdymki na śmietnicy. Uładalnik tych zdymkaŭ pamior jašče ŭ 1981-m, i tut jany trapili da mianie.
Na siońnia da jakoha kalena zroblenaje toje hienieałahičnaje dreva?
Čym hłybiej siahaješ u stahodździ, tym bolš radoŭ paŭstaje. Hladzicie: u nas z vami dvoje baćkoŭ, u tych baćkoŭ pa dvoje svaich baćkoŭ, to-bok užo čatyry čałavieki. U nastupnym pakaleńni ich budzie vosiem, dalej — jašče bolej. Tamu składana kazać, što ŭsie rady možna daśledavać da peŭnaha stahodździa.
U mianie jość dva rady, dzie dreva pabudavanaje da kanca 16 — pačatku 17 stahodździa. U šmat jakich radoŭ dreva zroblenaje da kanca 18 — siaredziny 19-ha, a jość rady, dzie ja nie mahu pierakročyć barjer na miažy 19 i 20 stahodździaŭ.
U samych starych pakaleńniach maksimum, što viadoma, — heta imiony. Krychu paźniej jość pakaleńni, dzie viadomyja bijahrafičnyja źviestki: chto dzie žyŭ, kudy pierajechaŭ, jakuju spadčynu atrymaŭ.

Jość šmat cikavaha. Naprykład, ja pa sutnaści pačynaŭ svaje pošuki z rodu Kamienskich. Z 1720‑ha jany niekalki stahodździaŭ žyli ŭ Aršanskim paviecie, žanilisia tam. U Rasijskim histaryčnym archivie znajšoŭ infarmacyju, što na miažy 19 i 20 stahodździaŭ jany byli paznačanyja jak šlachta, udzielničali ŭ haradskim žyćci, byli vybarščykami na vybarach u rasijskuju dziaržaŭnuju dumu paśla revalucyi 1905 hoda. Heta takaja drobnaja šlachta, jakaja žyła pad Oršaj, mieła chutar. Pa siamiejnych padańniach, im naležała častka lesu na bierazie Dniapra, jany chadzili tudy palavać na ptušak i drobnych žyvioł.
«Siońnia možna daśledavać historyju svajoj siamji, navat nie vychodziačy z chaty»
Vy šukali infarmacyju ŭ rasijskich, polskich i biełaruskich archivach. A što rabić tym biełarusam, chto taksama chacieŭ by zaniacca hienieałohijaj, ale nie moža pryjechać u archivy na terytoryi Biełarusi i Rasii?
Vielmi dobraje pytańnie. Dziakujučy raźvićciu technałohij i vałanciorskaj pracy šmatlikich ludziej, u siecivie pieryjadyčna źjaŭlajucca aličbavanyja materyjały z archivaŭ. Ich možna vyvučać, i takich krynic usio bolej, tamu siońnia možna daśledavać historyju svajoj siamji navat nie vychodziačy z chaty.
A kali niečaha niama ŭ siecivie, možna pasprabavać napisać u archiŭ pa elektronnaj pošcie i atrymać dakumient, jaki ciabie cikavić. Ja ŭ Biełarusi nie byŭ bolš za 5 hadoŭ, ale ŭsio roŭna atrymlivaŭ dakumienty ź niekatorych archivaŭ. Mnie dapamahali ludzi, bo dla hetaha treba zamović dostup da dakumientaŭ i apłacić pracu, ale, tym nie mienš, usio heta vyrašalna.
Jość i šmat inšych krynic infarmacyi, akramia archivaŭ, naprykład, kantakty sa svajakami.
Ciapier šmat u kaho atrymlivajecca znachodzić svajakoŭ praz DNK-testy — płatformy dla ich złučajuć karystalnikaŭ z padabienstvam u hienach. Što dumajecie pra heta?
Chaču papiaredzić: kali chtości raźličvaje, što takija testy daduć adkaz, kim byli prodki pa nacyjanalnaści, to heta iluzija, za vyklučeńniem, moža, jaŭrejskaha pachodžańnia. Ale tyja testy pakažuć, hieny ź jakich terytoryj jość u vašym hienomie. Taksama testy DNK mohuć dapamahać znachodzić svajakoŭ, i ŭ mianie tak atrymałasia vyjści na troch svajačak.
Adna žančyna mnie pisała, što my ź joj — svajaki pa rodu Kamienskich, ja napačatku staviŭsia da hetaha skieptyčna. A potym jana mnie dasłała dakumient pačatku 18‑ha stahodździa pra toje, što moj prodak Jan Kamienski ažaniŭsia z Elžbietaj Hurskaj, i Hurskija — jakraz prodki toj žančyny.

To-bok praz testy DNK možna nie prosta znajści novych svajakoŭ. Mahčyma, niekatoryja ź ich cikaviacca hienieałohijaj, daviedalisia ŭžo bolš za vas i hatovyja z vami padzialicca infarmacyjaj. Fiška takich pošukaŭ nie tolki ŭ tym, kab znajści niešta dla siabie, a i kab padzialicca ź inšymi. I kali ty dzielišsia, a jany kažuć «Jak ža cikava!» — heta momant asałody.
«Mahčyma, i svaju bijahrafiju treba zanatavać»
Z čaho pačynać pošuki?
Kali ŭ vas jość starejšyja svajaki, treba biehčy da ich, bo žyćcio takoje — siońnia čałaviek jość, a zaŭtra jaho niama. Heta nośbity toj infarmacyi, jakuju vy, chutčej za ŭsio, nie znojdziecie ni ŭ jakich archivach. U archivach mohuć być fakty: kali naradziŭsia, dzie vučyŭsia, dzie i kim pracavaŭ. Ale starejšyja svajaki — nośbity emacyjnych uspaminaŭ, jany mohuć raspavieści pra ŭražańni ad čałavieka, jaho zvyčki, jakija nidzie nie zafiksavanyja.
Da mianie na kurs prychodziać ludzi, jakija kažuć — maŭlaŭ, babula raźviałasia ź dziedam, i bolš my pra dziedavu radniu ničoha nie viedajem. Heta nie tupik. Mahło być tak, što ź dziedam babula razarvała kantakt i jaho los nieviadomy, ale pry hetym moh być kantakt ź dziedavymi svajakami. Kali hladzieć na siamju jak sistemu, to ŭ hetaj sistemie možna šmat čaho znajści ŭ niečakanych miescach.
Mahčyma, i svaju bijahrafiju treba zanatavać. Kaliści heta taksama stanie historyjaj, kali jašče nie stała.
U kožnaha z nas doma znachodzicca siamiejny archiŭ — roznyja dakumienty i zdymki. Treba ź im razabracca, pahladzieć, što tam jość. Ja ŭ svoj čas pryjazdžaŭ da ciotki i vyciahvaŭ ź jaje archiva listy 50‑ch hadoŭ na polskaj movie, i ŭ adnym ź ich była vizitka dvajuradnaha brata majoj babuli z Polščy. Kantakt z hetaj častkaj svajakoŭ byŭ stračany jašče ŭ siaredzinie 70-ch.
Na toj vizitcy byŭ paznačany chatni adras. Praz šmat hadoŭ pa tym adrasie ja znajšoŭ svajakoŭ i my ź imi ŭstalavali suviaź, jany vielmi ŭzbahacili maju siamiejnuju historyju.
Užo ŭ hety čas možna šukać infarmacyju pa roznych bazach u siecivie. Ciapier jość bahata baz ź infarmacyjaj pra ludziej pa roznych kirunkach, roznych miascovaściach, vojnach, represijach. Jość, naprykład, sajt Family Search, jaki stvaryli amierykanskija marmony, jany źbirali mietryčnyja knihi z roznych archivaŭ, u tym liku biełaruskich. Na žal, biełaruskich knih tam vielmi mała, ale možna na niešta natrapić.

Ciapier hetym šmat chto cikavicca. Adzin moj znajomy kaža — maŭlaŭ, u ciabie prodki sa šlachty, tabie praściej šukać, a ŭ mianie — ź sialanaŭ. Proźviščy sialanaŭ nie paznačalisia ŭ mietryčnych knihach, bo ŭ sialan proźviščaŭ i nie było peŭny čas, tamu tut składana.
Toj znajomy vydatkavaŭ na toje, kab razabracca, bahata času i hrošaj, pačaŭ rekanstrujavać siamiejnyja suviazi cełaha rehijona. Jon zrabiŭ ceły sajt, dzie naźbiraŭ šmat materyjałaŭ pa toj vioscy na Ušaččynie.
Hienieałohija — składanaja sprava, jakaja patrabuje ŭpartaści. Što važna razumieć, kab nie zdacca ŭ čakańni vynikaŭ?
Tut hałoŭnaje — pačać, bo my nie viedajem, kolki infarmacyi my znojdziem. Na kursie pa hienieałohii, jaki ja stvaryŭ, my pačynajem z razmoŭ sa svajakami. I navat na hetym etapie ŭžo akazvajecca, što my toje-sioje nie viedajem ni pra baćkoŭ, ni pra dziadoŭ.
Heta ŭžo vielmi natchniaje, i za hetym daloka chadzić nie treba. Navat kali my znachodzimsia ŭ emihracyi, možna pazvanić baćkam, babuli ci dziadulu, paraspytvać pra žyćcio: a jak tam što było, jak zvali tvaich baćkoŭ, pakažycie zdymki. I akažacca, što my pieranasyčanyja hienieałahičnaj infarmacyjaj, jaje šmat. Prosta treba pačać jaje źbirać, a potym i sistematyzoŭvać.
A jak by vy adkazali na pytańnie, navošta ŭvohule patrebnaja hienieałohija?
Možna pa-roznamu da hetaha stavicca, ale jość takaja źjava, jak padtrymka rodu. Ja na ŭłasnym dośviedzie razumieju, što heta takoje. Kali ty bačyš, jak praź los tvaich prodkaŭ prajšła chvala niejkich važnych padziej, jakija ŭ peŭnaj stupieni źmianili ich žyćcio, možna prasačyć, jak jany pieražyli ci nie pieražyli tyja padziei. Tabie heta daje razumieńnie, što, chacia na tvajo žyćcio taksama vypali peŭnyja vyprabavańni, kali tvaje prodki takoje pieražyli, i ty heta možaš.
U historyi rodu možna znajści roznyja rečy, i heta nie tolki toje, što traŭmuje — hvałt, zabojstvy. Možna znajści i niešta cikavaje, čym možna hanarycca. Ja daviedaŭsia, što moj svajak z Oršy byŭ u svoj čas małodšym aficeram carskaj armii, potym polskim aficeram, a potym i skulptaram, i jaho skulptury pa siońnia jość u Varšavie.
Jość i bolš blizkaje, naprykład, pra majho baćku. Daviedaŭsia, što jon, prosty chłopčyk, vučyŭsia ŭsio žyćcio i dasiahnuŭ vysokich viaršyniaŭ. Jašče, kali ŭ maładoha čałavieka paŭstaje pytańnie, čym jamu zajmacca ŭ žyćci, moža być varta pahladzieć, čym zajmalisia jaho baćki, dziady.
Dy i prosta, kali my daviedajemsia niešta novaje, mozh nas zaŭsiody adoryć porcyjaj dafaminu. A kali my jašče i padzielimsia toj infarmacyjaj sa svajakami i razam ź imi ŭściešymsia, taho dafaminu budzie jašče bolš.
Kožny moža znajści ŭłasny adkaz na toje, navošta hetym zajmacca. Ale, mnie padajecca, heta takoje cikavaje chobi, jakoje dazvalaje tabie pašyrać kruhahlad i atrymlivać padtrymku rodu — nie tolki ludziej, jakija pamierli, ale i tych, chto žyvy.
Kab razabracca ŭ niuansach hienieałohii, zapisvajciesia na anłajn-kurs «Radavod». Jaho prahrama achoplivaje ŭsie asnoŭnyja mietady pošuku prodkaŭ: pracu sa svajakami, siamiejnym archivam, palavyja daśledavańni, pracu ŭ siecivie i ŭ hramadskich archivach. Vy daviedajeciesia, jak namalavać ułasnaje hienieałahičnaje dreva i ažyvić uspaminy pra minułaje, a praz heta i adčuć suviaź sa svaimi prodkami.
Kurs raspačniecca 6 krasavika i budzie doŭžycca 2 miesiacy.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆPamior prafiesar Hieorhij Halenčanka — historyk, jaki viarnuŭ Skarynu sapraŭdnaje imia
Na polskim aŭkcyjonie za 700 jeŭra pradajuć staradaŭniuju knihu ź biełaruskaj parafii. Jak takija rarytety mohuć vyvozić za miažu?
Cichan Čarniakievič: Realnaść stała takoj absurdnaj, što chočacca zapisać jaje, pakul nie źnikła
Pahladzieli film «Piaščotna da siabie», źniaty pa dzika papularnaj biełaruskaj knizie — pra zaciukanuju žančynu, jakuju chočuć zrabić dla ŭsich zručnaj
Kamientary