Kultura

«Kremulatar» Sašy Filipienki atrymaŭ prestyžnuju litaraturnuju premiju

Biełaruski piśmieńnik Saša Filipienka staŭ łaŭreatam prestyžnaj francuzskaj premii «Tranśfiuž». Na cyrymonii, jakaja prajšła ŭ Paryžy, jahony raman «Kremulatar» byŭ nazvany «Najlepšym jeŭrapiejskim ramanam 2023 hoda», paviedamlaje «Radyjo Svaboda».

Saša Filipienka. Fota z fejsbuka

Premija «Tranśfiuž» uručajecca ŭ naminacyjach «Najlepšy jeŭrapiejski raman», «Najlepšy francuzski raman», «Najlepšy debiut», «Najlepšaje ese», «Najlepšaja kniha pra kino», «Najlepšaja kniha pra teatr».

Siarod jaje raniejšych uładalnikaŭ byli takija viadomyja jeŭrapiejskija tvorcy, jak Paoła Sarentyna, Katryn Miŭlak, Jan Mua, Haspar Kienih, Artur Drejfus i inšyja.

39-hadovy Saša Filipienka — viadomy biełaruski rasiejskamoŭny piśmieńnik. Jon rodam ź Minska, ale žyvie ŭ emihracyi. Filipienka napisaŭ ramany «Čyrvony kryž», «Ckavańnie», «Były syn», «Zadumy», «Viartańnie ŭ Astroh», «Kremulatar», šmat apaviadańniaŭ i pjesaŭ. Jahonyja tvory pierakładzienyja bolš jak na 10 movaŭ.

Filipienka byŭ udzielnikam mnohich žnivieńskich pratesnych akcyj u Minsku ŭ 2020 hodzie, asudziŭ poŭnamaštabnaje vajennaje ŭvarvańnie Rasii va Ukrainu ŭ 2022-m.

Raman «Kremulatar» pryśviečany padziejam, jakija adbyvalisia ŭ časy stalinskich represij. Jahony hieroj Piotr Nieściarenka — dvaranin i ŭdzielnik Biełaha ruchu, jaki staŭ ahientam NKVD i pieršym dyrektaram Maskoŭskaha krematoryja. Dniom Nieściarenka kremiravaŭ savieckuju elitu, pamierłuju svajoj śmierciu, a ŭnačy — cieły rasstralanych u NKVD.

Nieściarenku aryštoŭvajuć praź dzień paśla napadu nacystaŭ na SSSR i abvinavačvajuć u špijanažy. Jaho pieravoziać u sarataŭskuju turmu i praz dopyty, jakija viadzie tam małady enkavedešnik, uspaminy i mastackija manałohi viaźnia z kachanaj žančynaj čytačy znajomiacca z trahičnym losam čałavieka i historyjaj ź nievierahodnym finałam.

Čytajcie taksama:

Maskoŭski teatr admianiŭ premjeru śpiektakla «Kremulatar» pavodle Sašy Filipienki

Saša Filipienka: Ludzi, jakija ŭsio žyćcio zajmajucca mastactvam kampramisu, hulajuć zaviedama prajhranuju partyju

«Čytaješ dopyt u NKVD i ŭjaŭlaješ, jak heta adbyvajecca na fonie słavutych dźviarej HUBAZiKa». Dźmitryj Hurnievič pra «Kremulatar» Sašy Filipienki

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:47

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Usie naviny →
Usie naviny

Paśla ŭdaru pa Sumach 13-hadovy chłopiec vybraŭsia z pałajučaha aŭtobusa i dapamoh ratavać inšych

Biełarus raskazaŭ, jak novyja handlovyja taryfy ZŠA adbilisia na pracy jaho zavoda ŭ Techasie25

Stajać na adnoj nazie z knihaj na hałavie ŭ pamiać pra błakadu Leninhrada. Čynoŭniki zapuścili vielmi dziŭny čelendž da 9 Maja41

Samyja chałodnyja i samyja vietranyja miescy Biełarusi — praviercie svoj horad

Mer ukrainskaha Kanatopa abvinavaciŭ ułady Sumaŭ u arhanizacyi ŭznaharodžańnia vajskoŭcaŭ10

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki39

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach5

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:47

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić