Nieruchomaść1111

«Pad domam sabraŭsia natoŭp». Dziaŭčyna niečakana zdała kvateru-«paŭfabrykat» u «Minsk-Śviet» za ličanyja chviliny

Pierajechać u novabudoŭlu (niachaj navat i na arendnyja mietry) — mara mnohich biełarusaŭ. Sučasny dom, dobraja płaniroŭka, śviežy ramont. Stop. Ci možna abyścisia biez ramontu? Jak ni dziŭna, ale kvatery ŭ Minsku zdajucca, a samaje hałoŭnaje i zdymajucca, zusim biez ramontu. Dokaz tamu — adnapakajoŭka ŭ «Minsk-Śviet», znajści žycharoŭ dla jakoj udałosia za ličanyja chviliny, piša Onliner.

Rolik pra toje, što kvateru navat biez tynkoŭki na ścienach možna zdać za niakiepskuju sumu, zavirusiŭsia ŭ TikTok. Žurnalisty źviazalisia z haspadyniaj mietraŭ, kab daviedacca, vypadkovaść heta ci novy trend.

Nie sakret, što ŭ «Minsk-Śviet» šmat inviestycyjnych kvater. Vypadak Julii — nie z takich. Paraiŭšysia z mužam i radnioj, dziaŭčyna vyrašyła pabudavać adnapakajoŭku «na vyrast», dla 12-hadovaha syna. Maŭlaŭ, pakul toj pastaleje, vyrašyć žyć asobna, jakraz paśpiejuć kredyt pahasić i ramont zrabić. Śpiašacca ŭsio roŭna niama kudy. Ale adna vypadkovaja razmova źmianiła płany siamji.

— My z mužam byli ŭpeŭnienyja, što ŭsie hady, pakul budziem pahašać kredyt (chaciełasia chutčej raźličycca z bankam), kvatera budzie prosta stajać. A što jašče rabić, kali na ramont hrošaj nie zastajecca, a hołyja ścieny zdavać u nas nie pryniata, — raspaviadaje Julija. — Adnak padčas pryjomki, pakul jechali ŭ lifcie i abmiarkoŭvali ŭbačanaje, susiedka raptam abmoviłasia, što ŭžo zaŭtra ŭ jaje kvateru zajeduć kvataranty. Pamiataju, jak ja ździviłasia. U sensie? Jakija kvataranty — tolki ž klučy atrymali.

A jana havoryć: tak, zabirajuć i ŭ bietonie, pryčym biez prablem. Za $200 pa kursie biaruć, naprykład, ipešniki pad składy dla internet-kram. Kaniešnie, ja vielmi ździviłasia, ale vyrašyła pravieryć. I praŭda, na profilnych placoŭkach znajšła niekalki abjaŭ ab zdačy kvater biez azdableńnia.

Na maju prapanovu taksama zdać kvateru muž spačatku zaśmiajaŭsia. Ale ja nastojvała: nam ža płacić kredyt, navat $100 u miesiac lišnimi nie buduć.

U vyniku vyrašyli, što budziem zdavać. Ale papiarednie krychu pryviadziom adnapakajoŭku ŭ paradak.

Pierš za ŭsio muž i žonka padhruntavali ścieny, kab «asadzić» budaŭničy pył. Zatym pajechali pa budkramach: kupili na rasprodažy abrezki linoleumu, santechniku. Taksama pa abjavach z ruk kupili «beušnuju» meblu. Bytavaja technika była svaja — pieramiaściłasia ź lecišča ŭ «Minsk-Śviet». Ahulnyja ŭkładańni skłali da 1000 rubloŭ.

— Kali ŭsio było hatova, ja raźmiaściła abjavu ab zdačy. Pastaviła $200 u miesiac — dumała, moža, kamuści sa studentaŭ padydzie varyjant. Ale na mianie abrynuŭsia prosta škvał zvankoŭ.

Pieršyja paŭhadziny paśla publikacyi abjavy ja prosta nie paśpiavała paviesić trubku. Tolki adboj — i ŭžo novy zvanok.

Kali razmovy hołasam skončylisia, vyjaviła, što ŭ mianie jašče štuk 50 paviedamleńniaŭ u miesiendžarach. Stała zrazumieła, što prahadała, — dzielicca dziaŭčyna.

Kvatera jašče mieła nieabchodnaść u niekatorych darobkach, u pryvatnaści treba było padłučyć santechniku. Tamu Julija vydaliła abjavu. Novuju apublikavała tolki tady, kali adnapakajoŭka całkam była hatova da žyćcia. I pa inšym košcie — $270 pa kursie plus apłata kamunalnych pasłuh.

— Zvankoŭ taksama była vialikaja kolkaść. Usich žadajučych ja zaprašała na nastupny dzień na prahlad, aryjentujučy prykładna na try hadziny dnia. I voś kali my z mužam padjechali da doma, ździvilisia: pierad uvachodam byŭ natoŭp — padumali, što zbor niejki, musić, pa aciapleńni pytańni budziem vyrašać. Ale akazałasia, što ŭsie hetyja ludzi pryjšli na prahlad kvatery!

Stała tak soramna i niajomka. Ja viedaju, što zvyčajna pałova z tych, chto abiacaje, tak i nie pryjazdžaje na prahlad, a tut — ceły natoŭp narodu, čałaviek tryccać.

Vyrašyli pieršymi zaprasić tych, chto pryjechaŭ raniej za ŭsich. Padymajemsia razam na pavierch. A tam… prosta pad dźviaryma ludzi dziažurać. Naturalna, pieršymi zaprasili ich. Pryčym kandydaty ŭ kvataranty byli samyja roznyja — žančyna z chłopcam, jaki pracuje ŭ EPAM, dziaržsłužačyja, pracoŭnyja.

Pa słovach Julii, pieršy ž čałaviek, jaki apynuŭsia ŭ kvatery, jaje i zabraŭ. «Pieramožca» pryjšoŭ pad kvateru jašče ŭ 14 hadzin i ciarpliva čakaŭ. Usich astatnich ułaśnicy pryjšłosia zasmucić.

Dalej byli farmalnaści — padpisać damovu na paŭhoda, pieradać klučy. Kvataranty žyvuć u adnapakajoŭcy ŭžo niekalki miesiacaŭ i, zdajecca, usim zadavoleny.

— Chočacca skazać: kali chtości znachodzicca ŭ takoj ža situacyi, jak my, varta pasprabavać zdać svajo žyllo. Pa maich uražańniach, popyt vielmi vialiki. A to ž škada, kali kvatera prastojvaje biez spravy. Układańni minimalnyja (asabliva kali jość staraja bytavaja technika), jany adbivajucca ŭ pieršy ž miesiac arendy (padatak za adnapakajoŭku nievialiki — usiaho 47 rubloŭ u miesiac). Prynamsi, kredyt zmožacie chutčej pahasić, — raić Julija.

Kamientary11

  • mmm
    04.11.2024
    A čamu by i nie, kali ŭ Varšavie navat kłapoŭniki płoščaj 20m2 zdajucca pa 400€, to čamu toje ž samaje nie moža być i ŭ Minsku?
  • Zamošša
    04.11.2024
    Ihnaś, nu tak, navošta čytać toj artykuł - adrazu ŭ kamienty stračy
  • Pakažycie hora ekanamistu Kavałkinu
    04.11.2024
    Niekatoryja ikanamisty kažuć katory hod, što ŭsie biełarusy z hrašyma źjechali (500 000 nie mieńš) i kvatery nikomu ŭ Minsku nie patrebny! Lol
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Špakoŭski daŭ zrazumieć, što znakavych palitviaźniaŭ mohuć vyzvalić pry ŭmovie vyjezdu za miažu2

Špakoŭski daŭ zrazumieć, što znakavych palitviaźniaŭ mohuć vyzvalić pry ŭmovie vyjezdu za miažu

Usie naviny →
Usie naviny

Čaho čakać biełarusam ad novaha suśvietnaha paradku? Razvažańni pra novuju realnaść21

U Biełarusi pradajuć Peugeot 407 z unikalnaj afarboŭkaj i kaśmičnaj canoj2

Zialenski: My ŭ samy składany momant nie pryniali ultymatumu. Nie prymiem i ciapier46

«Cieśla». Čamu hety śpiektakl varta pahladzieć1

Što budzie ŭ vypadku, kali ZŠA prypynić sankcyi na biełaruski kalij i banki16

Mikrapazyki ciapier buduć vydavacca na inšych umovach

Zialenski pieranios pryznačany na zaŭtra svoj vizit u Saudaŭskuju Araviju7

Łaŭroŭ zajaviŭ, što nie bačyŭ trochetapnaha mirnaha płanu pa Ukrainie5

Pamiatajecie supołku «My za vialikuju Biełaruś» pačatku 2010-ch? Jaje administratara Paŭlukieviča sudziać za pratesty

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Špakoŭski daŭ zrazumieć, što znakavych palitviaźniaŭ mohuć vyzvalić pry ŭmovie vyjezdu za miažu2

Špakoŭski daŭ zrazumieć, što znakavych palitviaźniaŭ mohuć vyzvalić pry ŭmovie vyjezdu za miažu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić