Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1515

Bakijeŭ padaryŭ Łukašenku tohu vysakarodnaści

Piša ŭ svaim błohu na NN Alaksandr Kłaskoŭski.

Ničoha siensacyjnaha na pres-kanfierencyi ŭ piatnicu Bakijeŭ nie skazaŭ. Chacia jašče pierad jahonym prylotam u Minsk Łukašenka namiakaŭ na atamnyja zajavy: «Ja dumaju, jon šmat raspaviadzie».

Łukašenka tady zadzirysta dadaŭ: «I my potym pahladzim, chto ŭ nas bolej svabodnaja kraina: Biełaruś ci jakija-niebudź inšyja dziaržavy».

Što ž, zrynuty kiraŭnik aŭtarytarnaha režymu sapraŭdy atrymaŭ tut šyrokuju trybunu. Adrozna ad unutranych inšadumcaŭ. Pamiatajecie, Kazulinu ŭ svoj čas zakinuli i toje, što sprabavaŭ trapić u zamknuty pierad nosam Nacyjanalny pres-centr.

Bakijeŭ ža tam 23 krasavika čakana adniekvaŭsia ad karupcyi i adkaznaści za kroŭ, viešaŭ heta na apazicyju: maŭlaŭ, zbajałasia sama vyjści na vulicy, utajmavać natoŭp (chacia, jak śviedčać inšyja krynicy, akurat toj natoŭp jaje i vyzvaliŭ ź viaźnic).

Nie ryzyknuŭ jon i naŭprost abvinavačvać Rasiju, chacia kantekst abmalavaŭ vyrazna: maŭlaŭ, Maskva mieła zub za amierykancaŭ na bazie Manas. Plus Pucin na jaho cisnuŭ, kab adroksia, a potym nie strymaŭ słova ŭ sensie biaśpieki svajakoŭ i h.d.

Jašče adzin zakid — biaździejnaść ADKB.

Razam z tym, Bakijeŭ trochi źniaŭ napružańnie, zaśviedčyŭšy, što viartacca ŭ Kyrhyzstan prezidentam nie źbirajecca. To bok jon zaraz tolki simvał, pryłada. Pryčym pa-svojmu zručnaja dla Łukašenki, choć jahonyja kroki ŭ abaronu zrynutaha azijackaha ŭładara mnohija ličać iracyjanalnymi, vyklučna emacyjnymi.

Nie biez taho, spačuvańnie nasamreč ščyraje. Ale razam z tym tut peŭna ž prysutničaje raźlik. Kłopat pra kalehu (jakoha, maŭlaŭ, vialikija dziaržavy addali na ździek), a jašče bolej piedalavańnie humanizmu ŭ dačynieńni da siamji, małych dzietak, — heta

dobraja dymavaja zasłona. Jana achutvaje floram vysakarodnaści sapraŭdnyja matyvy svarki z rasijskim kiraŭnictvam.

Łukašenka zrazumieŭ, što inicyjavanaja Kramlom prahmatyzacyja dačynieńniaŭ — niezvarotnaja. Bratnich cenaŭ na enierhanośbity tak ci inačaj nie budzie. A voś pakłaści śvińniu pad vybary jakraz mohuć. Treba aščacińvacca, akopvacca.

Ale naŭprost skazać: niama źnižak, dyk bačyli my ŭ trunie ŭsie vašy sajuzy! — heta vyhladała b zanadta cynična. A tut — naadvarot: usie naŭkoł pa vušy ŭ cyniźmie, i tolki biełaruski pravadyr — va ŭsim biełym. Praciahnuŭ ruku dapamohi niebaraku-kalehu dy kinuŭ palčatku mahutnaj susiedcy.

Pry hetym

zastajecca placoŭka dla torhu z toj samaj Maskvoj. Jana ž nie choča, kab lasnulisia ADKB dy Mytny źviaz. A raz tak — davajcie damaŭlacca. Jak i z tym uranam.

U Kramli złujucca, kaniečnie, ale razam z tym i čuchajuć repu. Łukašenka hulaje na abvastreńnie, bo niama vyjścia.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła9

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus zdavaŭ na pravy 75 razoŭ. Ale zdaŭ ža!3

U Polščy zatrymali biełarusa, jaki hulaŭ kala čyhunki

Kala 20 vyzvalenych palitviaźniaŭ jedzie praz Polšču ŭ Litvu2

Źjaviłasia videa momantu vybuchu ŭ Homieli na vulicy Kosarava5

U Smalavičach navahodniuju jołku pastavili prosta na prajeznaj častcy7

Na polska-biełaruskaj miažy biełaruskim skaŭtam pieradali Betlejemski ahoń miru FOTY1

Biełarusa, abvinavačanaha ŭ padryvach ciahnikoŭ na BAMie, asudzili ŭ Rasii na 22 hady1

Butan vydzielić 10 tysiač bitkojnaŭ na raźvićcio futurystyčnaha «Horada ŭśviadomlenaści»

«Z nas śmiajalisia va ŭsim śviecie. Jany bolš nie śmiajucca». Tramp vystupiŭ sa zvarotam da nacyi. Pra što havaryŭ?21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła9

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić