Zdaroŭje

Sud u Aŭstryi apraŭdaŭ lekaraŭ, jakija dazvolili 12‑hadovamu dziciaci asistavać padčas apieracyi na čerapie

Va ŭniviersiteckaj klinicy Hraca niejmavierny vypadak atrymaŭ mižnarodnuju viadomaść: u studzieni 2024 hoda niejrachirurh dazvoliła svajoj 12‑hadovaj dačce asistavać padčas apieracyi. 

Ilustracyjnaje fota

Pavodle źviestak abvinavačvańnia, dziaŭčynka navat samastojna praśvidravała pacyjentu Hreharu P. nievialikuju adtulinu ŭ čerapie, piša Bild.

Chirurh i jaje asistent byli zvolnienyja z kliniki, i navat pačaŭsia sud pavodle abvinavačvańnia ŭ pryčynieńni cialesnych paškodžańniaŭ. Prysud byŭ niečakanym: abodva lekary apraŭdanyja praź niastaču dovadaŭ. Nibyta dzicia trymała miedycynski dryl tolki adnoj rukoj, ale nie śvidravała samastojna.

«Jany dazvolili dziaŭčyncy praśvidravać adtulinu va ŭžo aholenaj čarapnoj kostcy pacyjenta z dapamohaj chirurhičnaha dryla», — zajaviła prakurorka Julija Štajnier.

Pierad hetym niejrachirurh nibyta patłumačyła svajoj dačce, jak pracuje prybor, a jaje kaleha rehulavaŭ chutkaść kručeńnia padčas umiašańnia.

Štajnier udakładniła: «A što b adbyłosia, kali b dryl nie spyniŭsia aŭtamatyčna paśla prachodžańnia kaścianoj tkanki? Heta było nadzvyčajnaj niepavahaj da pacyjenta i kaleh».

Pacyjent Hrehar P. dahetul adčuvaje psichałahičnyja nastupstvy apieracyi: «Kali ja ŭspaminaju pra toje, što mianie apieravała dvanaccacihadovaja, u mianie parušajecca son», — skazaŭ jon u sudzie. — «Ja nikoli b na heta nie pahadziŭsia».

Padčas pracesu staršaja lekarka paprasiła prabačeńnia za toje, što ŭziała dzicia ŭ apieracyjnuju: «Heta była samaja žudasnaja pamyłka ŭ maim žyćci». Jana patłumačyła, što pieraklučyłasia na telefonny zvanok i nie zaŭvažyła, jak jaje dzicia spytała ŭ kalehi, ci možna dapamahčy. Asistent zajaviŭ, što nie staŭ spračacca ź lekarkaj nakont taho, što robić dzicia ŭ apieracyjnaj. Kali ŭ klinicy pačali chadzić pieršyja čutki, niejrachirurh, jak jon śćviardžaje, paraiła jamu ŭsio admaŭlać.

Pavodle słoŭ adnoj śviedki, paśla apieracyi maci zajšła z dačkoj u pałatu i z honaram skazała: «Maja dačka tolki što ŭpieršyniu praśvidravała adtulinu».

Vypadak staŭ viadomy paśla taho, jak chtości padaŭ ananimnuju zajavu. Asistent lekarki zapeŭniŭ, što dziaŭčynka pakłała ruku na jaho ruku, ale ni chviliny nie kiravała pryboram samastojna. Sudździa ŭ vyniku apraŭdała abodvuch abvinavačanych z-za niastačy dokazaŭ: nichto nie bačyŭ, kab dzicia śvidravała samastojna. Asabista jana nazvała toje, što adbyłosia, «varjactvam».

Advakat paciarpiełaha zajaviŭ, što padaść hramadzianski pazoŭ suprać dziaŭčynki: «Ja acaniŭ patrabavańnie kampiensacyi maralnaj škody na 20 000 jeŭra».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Padazronuju kilku pradajuć u Minsku. Reč u tym, što heta nie zusim ryba7

Mieniedžara z chołdynha «Amkador» asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»

U Polščy zatrymany viadomy rasijski navukoviec z Ermitaža pa zapycie Ukrainy19

«Kroŭ išła rakoj»: dziaŭčyncy na rejsie Churhada — Minsk stała błaha padčas palotu6

Jak fanipalskija «špakoŭni» pieramahli chejt: mikrastudyi pa 18 kv. m raźmiali za tydzień7

Samalot Nikoła Pašyniana nie zmoh sieści ŭ Maskvie praz ataku dronaŭ1

Džoni Dep ekranizuje «Majstra i Marharytu» Bułhakava — rychtujecca pieršy anhłamoŭny film11

Abvieščany pieramožcy fotakonkursu Comedy Wildlife Awards 20251

«Ja taja samaja ŭ futry». Maładaja švačka pracavała ŭ futry, pakul dziaržTB raskazvała, što na fabrycy ŭ Žłobinie nie choładna18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić