A ličba ŭdzielnikaŭ bitvy — pierabolšanaja. Mierkavańnie litoŭskich historykaŭ.
Bitva pad Hrunvaldam, jakaja adbyłasia 600 hadoŭ tamu, i samo słova Hrunvald (pa-litoŭsku — Žalgiris) dahetul zastajucca svojeasablivym symbalem litoŭskaści. Adnak sučasnaje razumieńnie ŭ Litvie hetaj histaryčnaj padziei zastajecca spadčynaj savieckaha času, choć i tady ŭ hramadztvie naziralisia antysavieckija nastroi.
Pavodle historykaŭ, mit ab Hrunvaldzie da Druhoj suśvietnaj vajny ŭ śviadomaści litoŭcaŭ nie funkcyjanavaŭ, i tolki za savieckim časam Hrunvaldzkaja bitva stała najvažniejšaj padziejaj siaredniaviečnaj historyi, choć praź jaje i sprabavali naviazać ludziam vobraz niemca jak voraha, jaki maje niepasrednaje dačynieńnie ź siaredniaviečnymi kryžakami.
«Da 1910 hodu, kali ŭ Krakavie było ŭračysta adznačana
Zusim inšaja sprava ź Vitaŭtam — 1930 hod staŭ apahiejem kultu Vitaŭta Vialikaha, najvyšejšym punktam uźniasieńnia litoŭskaj dziaržavy.
Hrunvald u litoŭskaj śviadomaści amal nie isnavaŭ až da Druhoj suśvietnaj vajny.
Za savieckim časam, naadvarot, sprabavali prymienšyć značeńnie Vitaŭta i zasłanić usio Hrunvaldzkaj bitvaj», — skazaŭ u paniadziełak u dyskusii, arhanizavanaj ahienctvam EŁTA, historyk Darus Stalunas.
Pahadžajučysia z kaleham, historyk Alvidas Nikžantajcis dadaje, što Hrunvaldzkaja bitva da XX st. była častkaj nacyjanalnaha mitu ab Vitaŭcie i miełasia tolki padkreślić Vitaŭtavy vajarskija zdolnaści.
«Kali my havorym pra Hrunvald i Vitaŭta, dyk tut vyraznaja hijerarchija: Vitaŭt — hieroj, a Hrunvald — adzin ź instrumentaŭ taho hieroja.
Za savieckim časam usialak sprabavali addać Vitaŭta zabyćciu i stvaryć antyzachodni, antyimperyjalistyčny mit Hrunvaldu.Usprymańnie hrunvaldzkaj tradycyi ŭ takim abjomie, jaki my majem ciapier — heta nia što inšaje, jak spadčyna savieckich časoŭ. Moža, heta prahučyć krychu žorstka (treba ŭziać pad uvahu i raniejšyja tradycyi Hrunvaldzkaj bitvy), ale funkcyja Hrunvaldzkaj bitvy važnaja tym, što jana była naviazanaja nam za savieckim časam», — ćvierdzić A.Nikžantajcis.
Historyki nahadvajuć, što ŭ savieckija časy Hrunvaldzkaja bitva stanovicca centralnaj histaryčnaj padziejaj —
ad 1939 hodu spačatku ŭ savieckaj Rasiei pačała pašyracca novaja interpretacyja, pavodle jakoj isnavała niepasrednaja suviaź pamiž niamieckim ordenam i nacystoŭskaj Niamieččynaj, a niemcy — adviečnyja vorahi bratnichnarodaŭ-sajuźnikaŭ .
«Adnak heta nia značyć, što hramadztva pryniało mienavita takuju interpretacyju, bo hetaha nie dazvalaŭ zrabić zdarovy rozum.
Paralelna z savieckaj farmujecca inšaja interpretacyja Hrunvaldzkaj bitvy, jakaja, budučy spadčynaj savieckich časoŭ, tym nia mienš nia jość savieckaj. Imia Hrunvald (Žalhirys) nasili partyzanskija atrady, savieckija kałhasy, mebla, alkaholny napoj, spartovaje tavarystva, vulicy, parom i h.d., ale hetyja nazvy dla nas robiacca svaimi, jany pa sutnaści nia źviazanyja z Hrunvaldzkaj bitvaj i majuć ź joj mała ahulnaha. Jany pačynajuć funkcyjanavać jak niešta samastojnaje, litoŭskaje, jak ideja našaj asobnaści i navat niezaležnaści. Saviety dazvalajuć vykarystoŭvać hetuju terminalohiju, układajučy ŭ jaje adzin źmiest, a hramadztva — inšy, navat antysaviecki», — ćvierdzić D.Stalunas.
Pavodle historykaŭ, pra Hrunvaldzkuju bitvu, jak i pra inšyja histaryčnyja padziei, litoŭcy majuć šmat nie zusim abhruntavanych ujaŭleńniaŭ.
«Hrunvaldzkaja bitva była pačatkam pierahrupavańnia siłaŭ na karyść Litvy i Polščy i ničym bolej. Kali sprabavać adkazać na pytańnie — čym było vyklikanaje hetaje pierahrupavańnie siłaŭ i ŭzvyšeńnie Litvy i Polščy, dyk heta byŭ finansavy kryzis niamieckaha ordenu, bo da Hrunvaldzkaj bitvy niamiecki orden byŭ adnoj ź niešmatlikich dziaržavaŭ, jakija mieli liškavy biudžet, tamu mahli i najmać najomnikaŭ, i pazyčać hrošy inšym.
Hrunvaldzkaja bitva važnaja nia tym, što ŭ joj udzielničała šmat ludziej —
70 tysiačaŭ heta pierabolšanaja ličba, bo nam viadoma, što na namiackim baku zahinuła dźvieście rycaraŭ. Mahčyma, treba źmienšyć tuju ličbu da 20 tysiačaŭ.Adnak zychod Hrunvaldzkaj bitvy vyznačyła nia hetaje pierahrupavańnie siłaŭ, a paźniejšyja damovy i vajennyja pazyki niamieckaha ordenu — na tyja časy žachlivyja sumy.
Niemcy musili zapłacić vajennyja reparacyi, i heta kančatkova vyčarpała orden. I hety fakt važniejšy za pieramohu ŭ Hrunvaldzkaj bitvie», — ćvierdzić
Historyki havorać i pra adnu z najvialikšych prapahandysckich akcyjaŭ, bo była važnaja nia tolki sama pieramoha ŭ Hrunvaldzkaj bitvie, ale i jak jana budzie ŭspryniataja ŭ inšych krainach śvietu.
«Hetaja prapahandysckaja akcyja pačałasia pierad samaj Hrunvaldzkaj bitvaj, ale asabliva aktyvizavałasia paśla jaje. Napeŭna, užo ŭ piatnaccatym stahodździ ŭ metach prapahandysckaha ŭździejańnia na inšych i pačalisia razmovy pra tyja hihanckija straty, choć nam dobra viadoma, što praź niekalki hadoŭ paśla Hrunvaldu litoŭskaje i polskaje vojski znoŭ źbirajucca i rychtujuć vialikija pachody suprać inšych susiedziaŭ», — kaža A.Nikžantajcis.
Daśledujučy fakty pra Hrunvaldzkuju bitvu i pachodžańnie mitu, historyki pahadžajucca, što hetaja padzieja i jaje
Kamientary