Afiša

Zorka polskaj litaratury ŭ Minsku i Hrodnie

Da nas jedzie Volha Takarčuk, sučasnaja polskaja piśmieńnica, adna z najvažniejšych postaciaŭ u sučasnaj jeŭrapiejskaj ramanistycy, roŭna lubimaja jak litaraturnymi krytykami, tak i šyrokaj čytackaj publikaj.

Volha Takarčuk jedzie ŭ Biełaruś niezdarma. U Minsku ŭ vydaviectvie «Łohvinaŭ» u pierakładzie na biełaruskuju vyjšaŭ jaje raman «Praviek da inšyja časy», jaki ličycca adnoj ź viaršyniaŭ polskaj mifatvorčaj prozy, polskaj viersijaj mahičnaha realizmu.

Ubačyć žyvuju lehiendu sučasnaj litaratury, pačuć uryŭki ź jaje tvoraŭ i zadać joj pytańni možna budzie na viečarynie, pryśviečanaj vychadu biełaruskaha pierakładu. Viečaryna Volhi Takarčuk adbudziecca 12 kastryčnika ŭ Dziaržaŭnym Muziei historyi biełaruskaj litaratury (Trajeckaje pradmieście, Bahdanoviča 13, st.m. «Niamiha»). Pačatak a 17–30.

Akramia aŭtarki i jaje biełaruskaj pierakładčycy, Maryny Šody, čytać vybranyja miescy z ramanu na viečarynie budzie zasłužanaja artystka Biełarusi Zoja Biełachvościk, a muzyčna azdobić sustreču etna-džazavy hurt AKANA. Vieści viečarynu budzie Andrej Chadanovič.

Akramia Minska, Takarčuk naviedaje taksama Hrodna, dzie 13 kastryčnika, a 18 hadzinie vystupić u Hrodzienskim Dziaržaŭnym Univiersitecie.

Krychu pra tvorčaść Volhi Takarčuk. Užo debiutny tvor Takarčuk — raman «Padarožža ludziej Knihi» (1993) byŭ vysoka adznačany i krytykami, i čytačami. Jaje tvorčaść spałučaje papularnaść i dobry hust, fiłasoŭskuju hłybiniu i mastactva apoviedu. Raman Takarčuk «Anna In u hrabnicach śvietu» (2006) — futurystyčnaja, amal kibierpankaŭskaja traktoŭka viadomaha šumierskaha mifu pra sychod bahini Inanny ŭ padziemny śviet — byŭ napisany jak uniosak u mižnarodny prajekt «Mify», u jakim brali ŭdzieł taksama Marharet Etvud, Viktar Pialevin, Dženiet Uintersan i inšyja suśvietna viadomyja piśmieńniki. Raman «Biehuny» (2007) — kniha pra fienomien padarožža, pry psichałohiju vandravańnia, pra źjaŭleńnie novaha narodu, narodu kasmapalitaŭ — u 2008-m hodzie byŭ ŭhanaravany samaj viadomaj polskaj litaraturnaj premijaj «Nika». Na padstavie jaje tvoraŭ robiacca teatralnyja pastanoŭki i ekranizacyi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»5

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Usie naviny →
Usie naviny

ZŠA abmiažujuć pasłableńnie naftavych sankcyj suprać Rasii pastaŭkami ŭ Indyju3

Paśla niekalki hadoŭ skaračeńnia ŭ Biełarusi znoŭ stała raści kolkaść ahrasiadzib

Pryznali «ekctremisckim farmavańniem» telehram-čat «Biełarusy Valensii»2

Prycelny ŭdar pa miescy zborki naziemnych dronaŭ u Daniecku — troje rasijskich vajskoŭcaŭ zahinuli, adzin źnik2

Stałkier Hanny Bond prymataŭ da jaje mašyny cacku z čyrvona-zialonym ściažkom18

Žonka dyrektara JERAM, hrošy na zmahańnie z ankałohijaj dla jakoj źbirali ŭsim śvietam, uvajšła ŭ remisiju16

U Babrujsku ajčym uciahnuŭ niepaŭnaletniaha pasynka ŭ handal narkotykami. Abodva atrymali konskija terminy1

Biełaruska sudzicca z polskaj sacabaronaj z-za piensii. Viedamstva paličyła jaje pracu fiktyŭnaj3

Saudaŭskaja Aravija i Kijeŭ rychtujuć «hihanckuju damovu» na fonie iranskaj pahrozy6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»5

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić