Pryvitalnaje słova prysutnym skazaŭ rektar EHU, akademik Anatol Michajłaŭ. Symbalična, što pramovu jon pačaŭ pa-biełarusku.
U Vilni, u budynku Eŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniversytetu 16 listapada prajšła viečaryna, pryśviečanaja stahodździu «Našaj Nivy». EHU maje budynak na Antokali, daloka ad Bazylanskich muroŭ, ale tym umovam, jakija majuć biełaruskija studenty ŭ Litvie, mohuć pazajzdrościć mnohija ich kalehi na radzimie. Dyj našaniŭcy nia majuć siońnia ŭ Biełarusi dostupu ŭ takija zali, jak abstalavanaja pa apošnim słovie techniki aktavaja zala EHU.
«Našu Nivu» pradstaŭlali hałoŭny redaktar Andrej Dyńko, jahony namieśnik Andrej Skurko i fatohraf Andrej Lankievič.
Viečaryna pačałasia prezentacyjaj fotavystavy našaniŭca-veterana Dzianisa Ramaniuka.
Paśla zhasła śviatło, zahučaŭ našaniŭski himn «Nie pahasnuć zorki ŭ niebie» na Kupały słovy, i na vializnym ekranie razharnułasia słajd-šoŭ «Vandroŭki pa našaniŭskich miaścinach Vilni», padrychtavanaje studentami-biełarusistami EHU. Staronki pieršych numaroŭ «NN» i sučasnaja Vilnia, tvary metraŭ našaniŭskaje pary i siońniašniaja biełaruskaja moładź.
Pryvitalnaje słova prysutnym skazaŭ rektar EHU, akademik Anatol Michajłaŭ. Symbalična, što pramovu jon pačaŭ pa-biełarusku.
Paśla pramaŭlaŭ Andrej Dyńko. «My pačali śviatkavańnie stahodździa hazety z Berlinu, praciahnuli ŭ Miensku, Połacku i Vilni, a skončyć spajadziemsia ŭ Maskvie», – skazaŭ jon.
Paet ź Vilni Aleh Minkin čytaŭ klasyčnaha, pierastvoranaha im pa-biełarusku, «Krumkača» Edhara Po i nia mienš klasyčnaha ŭžo «Kukabaku». A taksama svoj novy vierš "Imhła", pryśviečany biełaruskaj movie. Aŭtar achviaravaŭ jaho redaktaru-adnavicielu "Našaj Nivy" Siarhieju Dubaŭcu.
Z pramovaj vystupiŭ były ministar zamiežnych spraŭ Biełarusi Piatro Kraŭčanka.
Čaravała śpiavačka Maryja Krupavies – uvasableńnie vytančanaje vilenskaje šmatkulturnaści. Biełaruskija, litoŭski, polskija, habrejskija śpievy ŭ jaje vykanańni viartali ŭ zalu atmasferu šmatjazyčnaj Kryvickaj Mekki.
Padčas fotašoŭ Andreja Lankieviča, raskviečanaha jaho lakaničnymi kamentarami, zala to zamirała, to vybuchała rohatam. Studenty uściešana daznalisia, što heta ich nie apošniaja sustreča ź Lankievičam u ścienach EHU. Našaniŭski fatohraf zaprošany čytać cykł lekcyj.
Viadoŭca imprezy – historyk Aleś Smalančuk – dadaŭ histaryčnuju notku: začytaŭ uryvak z uspaminaŭ našaniŭca Franciška Ŭmiastoŭskaha pra śviatkavańnie vychadu pieršaha numaru «Našaj Doli».
Ciaham usioj viečaryny z zali na scenu ciakli pytańni: jak nam budavać adnosiny z Rasiejaj? Jakomu pravapisu addajacie pieravahu? Jak vyžyvaje hazeta ŭ siońniašnich umovach? Kali jana pierajedzie ŭ Vilniu? «My budziem adciahvać hety ščaślivy momant, jak tolki možam», – adžartoŭvaŭsia hałoŭny redaktar.
U Miensk siabry redakcyi vieźli padarunak studentaŭ-biełarusistaŭ: transparant «Za našu i vašu nivu!». Jon upryhožyć mienskija j mahiloŭskija jubilejnyja imprezy. Vilnia, Miensk i Mahiloŭ – adna niva.
-
Fatohraf z Kalinkavičaŭ zasudziŭ Maskoŭski zaapark, jaki vykarystaŭ biez dazvołu jaho fota norki
-
«Heta jaho paduška biaśpieki». Na trasie pad Minskam zaŭvažyli niezvyčajny sposab pieravozki šyn
-
Łukašenka ŭviazaŭ vyzvaleńnie palitviaźniaŭ z adkryćciom amierykanskaha pasolstva i finansavymi pytańniami
Ciapier čytajuć
«70% mastakoŭ u čornych śpisach». Mastak Siarhiej Hrynievič paśla tryumfu ŭ Vieniecyi raskazaŭ pra hady maŭčańnia i pra toje, na jakim śviecie jon apynuŭsia
Kamientary