Što skazaŭ Milinkievič u svajoj pramovie ŭ Strasburhu.
Paśla cyrymonii ŭručeńnia premii imia Sacharava Alaksandar Milinkievič vystupiŭ pierad deputatami Eŭrapiejskaha parlamentu. Alaksandr Milinkievič pramaŭlaŭ pa-biełarusku i najpierš padziakavaŭ deputatam.
– Razam sa mnoj hetuju ŭznaharodu atrymlivajuć usie biełarusy, jakija ŭ Sakaviku stajali na Płoščy, siadzieli ŭ turmach, jakija vyklučanyja z universytetaŭ i vyhnanyja z pracy... My – ludzi, jakija chočuć, kab Biełaruś stała demakratyčnaj eŭrapiejskaj dziaržavaj i hatovyja dziela hetaha achviaravać asabistym dabrabytam, svabodaj, urešcie žyćciom, – skazaŭ Milinkievič.
Jon zakranuŭ u vystupie temy źnikłych palitykaŭ i siońniašnich palitźniavolenych.
– Heta premija i Alaksandra Kazulina, taksama jak i Źmitra Daškieviča, i Paŭła Sieviarynca, i Mikoły Statkieviča, i Andreja Klimava dy ŭsich inšych palitviaźniaŭ. Hetaja premija – znak nieabyjakavaści Eŭropy da sytuacyi ŭ Biełarusi. Heta premija – prykład maralnaj palityki. Heta premija – simvał pryznańnia eŭrapiejskaj budučyni Biełarusi.
– Kali svabodu treba zasłužyć – my jaje zasłužyli. Usioj svajoj historyjaj i achviarami, pryniesienymi dziela jaje.
U svaim vystupie Milinkievič viarnuŭsia da padziejaŭ sakavika biahučaha hodu:
– Režym zavioŭ Biełaruś u histaryčny tupik. I našyja akcyi na Płoščy byli adčajnaj sprobaj vyvieści Biełaruś z hetaha tupika. My vyjšli nie pa kavałak chleba, a pa maralnyja kaštoŭnaści – svabodu i praŭdu. Kali b vy zmahli być z nami, vy b adčuli zachapleńnie i natchnieńnie, pačućcie svabody i adsutnaść strachu. Taksama jak bol i adčaj, paśla taho, jak źmierzłych i stomlenych maładych ludziej tady prosta zakinuli ŭ hruzaviki i advieźli ŭ turmu, – skazaŭ Alaksandar Milinkievič.
Milinkievič adznačyŭ, što nia bačyć dla demakratyčnych siłaŭ u Biełarusi inšaha šlachu, jak praciahvać zmahańnie za demakratyju i svabodu ŭ krainie:
– Naš narod prajšoŭ praz hvałtoŭnuju denacyjanalizacyju, amputacyju histaryčnaj pamiaci. U 1991 hodzie my ciešylisia, staŭšy ŭrešcie niezaležnymi. I nie adrazu zrazumieli, što niezaležnaść i svaboda – nie adno i toje ž. Siońnia my znoŭ zmahajemsia za svabodu i adstojvajem niezaležnaść. Robim heta nia tolki dziela siabie – u pieršuju čarhu dziela našych dziaciej, jakija, jak i francuskija, litoŭskija, polskija, brytanskija dzieci, majuć prava žyć u svabodnaj krainie. Vybar jość. Nadta prosty: zdacca režymu i admovicca ad ułasnaha “ia” dziela adnosnaha dabrabytu, albo – śviadoma abrać zmahańnie za svabodu i achviaravać hety dabrabytam. U nas niama inšaha šlachu, akramia zmahańnia i pieramohi – my pavinny pieramahčy dziela našych dziaciej.
Alaksandar Milinkievič źviarnuŭ uvahu jeŭradeputataŭ na ŭsio jašče aktualnuju niebiaśpieku praviadzieńnia ŭ Biełarusi «referendumu pra ŭźjadnańnie z Rasiejaj» i zaklikaŭ Eŭropu «zaścierahčy Rasieju ad takoha mierapryjemstva»:
– My bačym čarhovaje paćvierždańnie nieviasiołaj prymaŭki, što darmovy haz byvaje tolki ŭ hazavaj kamery. Siarod hałoŭnych umovaŭ rachunku, vystaŭlenaha Maskvoj Łukašenku za doŭhuju palityčnuju i ekanamičnuju padtrymku – pierachod na adzinuju (a faktyčna rasiejskuju) valutu i pryniaćcie kanstytucyjnaha aktu tak zvanaj, «sajuznaj dziaržavy» ŭ rasiejskaj redakcyi... Takomu varyjantu raźvićcia padziej pakul što supraciŭlajucca i biełaruskija palityčnyja viarchi. Jany vydatna ŭśviedamlajuć, što z strataj niezaležnaści i prychodam da nas rasiejskaha kapitału mała chto ź ich zachavaje i svaje pasady, i svaje materyjalnyja zdabytki. I ŭsio ž nielha vyklučyć, što, kirujučysia instynktam samazachavańnia, ułada pojdzie na vyšejzhadanyja ŭmovy, dla apraŭdańnia čaho budzie praviedzieny adpaviedny referendum. Harantyjaj niezaležnaści Biełarusi moža być tolki demakratyja, a nijak nie dyktatura, – skazaŭ Milinkievič.
Kažučy pra perspektyvy biełaruska-rasiejskich dačynieńniaŭ, Milinkievič adznačyŭ:
– My žadajem žyć u suverennaj dziaržavie, ale budavać z Rasijaj samyja lepšyja adnosiny. Rasieja dla nas, jak i dla Eŭrasajuzu, zaŭsiody budzie stratehičnym partnioram, a demakratyčnaja Biełaruś dla Rasiei -- nadziejnym i pradkazalnym siabrom... Spadziajemsia, što realizm u Rasiei kaliści ŭsio ž voźmie vierch.
U vystupie Milinkievič daŭ acenku sankcyjam Eŭrasajuzu ŭ dačynieńni da čynoŭnikaŭ, uciahnutych u represii suprać hramadzianaŭ Biełarusi:
– Ja liču, što zabarona na ŭjezd u krainy Eŭraźviazu asobam, što parušajuć Kanstytucyju i majuć dačynieńnie da represijaŭ, miera vielmi efektyŭna. Śpis takich «zmaharoŭ suprać demakratyi» pavinien pašyrycca.
Adnačasova Milinkievič zaklikaŭ Eŭrasajuz nie padvyšać dla hramadzianaŭ Biełarusi eny na šenhienskija vizy.
– Miarkujecca, što z pačatku novaha hodu ceny vizaŭ dasiahnuć 60 eŭra. Padobnyja ŭmovy na karyść tolki Łukašenku, jaki ŭvieś čas pałochaje biełarusaŭ tym, što «na Zachadzie nas nichto nie čakaje», – skazaŭ Milinkievič.
Havoračy ab prapanovach, jakija zrabiła aficyjnamu Miensku Eŭrakamisija (narmalizacyja adnosinaŭ, admova ad varažniečy i demakratyzacyja ŭ abmien na adkryćcio rynku EZ), Milinkievič adznačyŭ, što heta «vydatnaja mahčymaść vyjści ź mižnarodnaj samaizalacyi i niezajzdrosnaha ekanamičnaha stanovišča, u jakim apynuŭsia aficyjny Miensk».
– A samaje hałoŭnaje – u hetym pasłańni havorycca pra miesca našaj Biełarusi ŭ Eŭropie. Bieź Biełarusi Eŭropa nia budzie poŭnaj. Tamu, jak kaliści maje prodki, jakija ŭdzielničali ŭ vyzvolnym paŭstańni Kalinoŭskaha, my paŭtarajem zaklik «Za vašu i našu svabodu», – skazaŭ Milinkievič.
Milinkievič zaklikaŭ Eŭrasajuz padtrymać prajekty niezaležnaha televiaščańnia na Biełaruś:
– Dobry prykładam takoj vielmi kankretnaj dapamohi jość niezaležnaje telebačańnie dla Biełarusi, što stvarajecca pry padtrymcy polskaha ŭradu.
AP Photo/Christian Lutz/ AP via Yahoo! News
Kamientary