Mierkavańni44

Nie pamylajecca toj, chto nia robić

Pra toje, što ŭ Biełarusi na stadyjonie ŭłada hulaje sama z saboj, a apazycyja tolki halokaje na trybunach, havorycca ŭžo šmat hadoŭ. Naturalna, na pole nichto partyi nie zaprašaŭ, ale jany j sami nie vyjaŭlajuć žadańnia ŭstupić u hulniu. U hetym sensie adkryty list A.Milinkieviča da A.Łukašenki – precedent. Kamentar hazety "Svaboda".

Pra toje, što ŭ Biełarusi na stadyjonie ŭłada hulaje sama z saboj, a apazycyja tolki halokaje na trybunach, havorycca ŭžo šmat hadoŭ. Naturalna, na pole nichto partyi nie zaprašaŭ, ale jany j sami nie vyjaŭlajuć žadańnia ŭstupić u hulniu.

U hetym sensie adkryty list A.Milinkieviča da A.Łukašenki – precedent najnoŭšaj biełaruskaj palityčnaj historyi. Łukašenka, jak palityk iracyjanalny, prareahuje na taki žest tolki ŭ tym vypadku, kali ŭbačyć u hetym dla siabie paratunak. Milinkievič na toje j raźličvaje, prapanujučy svaje suviazi j svajo pasiarednictva na pieramovach z Zachadam. Jon miarkuje, što ŭnutrypalityčnuju sytuacyju ŭ Biełarusi moža źmianić hieapalityčnaja metazhodnaść, jakaja pry peŭnym źbiehu abstavinaŭ stanie šmat macniejšym faktaram, čym Łukašenkaŭ iracyjanalizm. Całkam izalavać Biełaruś na ŭzor Paŭnočnaj Karei niemahčyma, a heta značyć, što adkazvać na syhnały Zachadu rana ci pozna ŭsio adno pryjdziecca, jaki b ty ni byŭ samaŭładca i jak by taki dyjaloh ni piarečyŭ tvajoj mentalnaści i sympatyjam tvajho elektaratu.

U kožnym razie, z boku Milinkieviča prapanujecca spabornictva, hulnia, futboł, a nia zvykłaje hłuchoje supraćstajańnie i nie banalnaja zdrada, u čym lidera abjadnanaj apazycyi ŭžo paśpieli źvinavacić niekatoryja palityki.

Nazvać adkryty list zdradaj moža tolki toj, chto siadzić z aŭtamatam na šyi ŭ ziamlancy pad Pleščanicami i viedaje, kudy jon zaŭtra pojdzie, što budzie atakavać i da čaho ŭsio heta pryviadzie. Va usich astatnich vypadkach krytyka Milinkieviča za jahony list pazbaŭlenaja sensu i zastajecca ŭsio tym ža stadyjonnym halokańniem.

Biassprečna, što zvarot eks-kandydata ŭ prezydenty da prezydenta skiravany na źmienu ciapierašniaj sytuacyi. I tut nia tak važna, što Milinkievič moža śpiašacca dziela deficytu svajho palityčnaha vieku. Takija stymuły, naadvarot, vymahajuć nie pustoje hulni. Samaje hałoŭnaje, što ŭ alternatyŭnaj Biełarusi siońnia nie vymaloŭvajecca nijakaha inšaha šlachu. Čakać i dahaniać my navučylisia vielmi dobra. Ale, jak viadoma, heta samyja apošnija sposaby marnavańnia času.

Što ž adbyłosia? Milinkievič vyjšaŭ sa svaim apazycyjnym patencyjałam, a nie zašyŭsia jašče hłybiej na intelihienckaj kuchni ŭ klasyčnych tradycyjach rasiejskaha dysydenctva. I ŭžo heta viartaje demakratyčnaj biełaruskaj supolnaści adčuvańnie prynamsi niaźmiennaści, a nia poŭnaj dehradacyi svajho statusu. Napieradzie šmat šlachoŭ. Ale, jak i ŭ luboj inšaj sytuacyi, biełarusy, abjadnanyja idejaj niezaležnaści krainy, pavinny miž saboju havaryć. I jak by daloka ni było da takoj razmovy, dumać pra jaje treba zaŭsiody. Niezaležnaść – klučavoje słova. Možna nie sumniavacca, što biez deklaracyi niezaležnaści Łukašenkam nie było b i hetaha lista Milinkieviča. Niezaležnaść, jak ahulnaja kaštoŭnaść i ŭłady i apazycyi, daje šaniec na dyjaloh. Treba pryznać, što, kažučy pra niezaležnaść, Łukašenka piarečyć sympatyjam značnaj častki svajho elektaratu i adnačasova dazvalaje apazycyi sa stanu dysydenctva ŭźniacca da stanu spabornika. Ci heta nie zaprašeńnie pakinuć narešcie trybuny i vyjści na pole?

Možna kolki zaŭhodna kazać pra niaščyraść Łukašenkavaj niezaležnaści, ale nazyvać jahony režym akupacyjnym i śnić siabie zmaharom u ziamlancy z aŭtamatam niejak nie vypadaje.

Ramantyka ramantykaj, ale Milinkievič, jak i bolšaść našych apazycyjaneraŭ, nasamreč nijakija nie padpolščyki, a samyja što ni jość dziaržaŭniki i ich naturalnaje žadańnie – udzielničać u spravach dziaržavy, a nie padryvać jaje. Sytuacyja padpolščyny im čužaja ad pryrody. Paradaksalnym čynam u padpolli apynulisia takija znakavyja dla biełaruskaj dziaržavy arhanizacyi jak Sajuz piśmieńnikaŭ i pieradavaja škoła krainy – Kołasaŭski licej. Vykonvać nieŭłaścivyja roli i hnać rytoryku partyzanskaha lesu dla ich – čystaje imitatarstva. Ludziej razumnych nadoŭha nie chapaje. Jany pačynajuć adčuvać biessensoŭnaść takoha stanu.

Urešcie, kali chočacie, Milinkievič moža dazvolić sabie zhulać u historyi rolu taho «zdradnika», jaki sytuacyju ŭ krainie zrušyŭ ź miortvaje kropki. Nie pamylajecca toj, chto nia robić.

Hazeta «Svaboda»

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Pucin: Jeŭrapiejskija padśvinki spadziavalisia pažyvicca na razvale Rasii67

Pucin: Jeŭrapiejskija padśvinki spadziavalisia pažyvicca na razvale Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

Navukoŭcy dakazali marnaść internet-sprečak: nichto nie mianiaje dumku, a vyniki nie reprezientujuć bolšuju častku hramadstva20

Navukoviec papiaredziŭ pra schavanyja ryzyki dla zdaroŭja ad butylavanaj vady1

Servis Kolobike pačaŭ raspradavać svaje rovary. Kampaniju čakaje rearhanizacyja ci likvidacyja2

Dačka ministra Markava abvinavaciła Pavuka ŭ płanavańni sieryi telefonnych terarystyčnych atak padčas UNS13

Źjaviłasia pieršaje FOTA Paŭła Sieviarynca paśla vyzvaleńnia18

Sud u Jekaciarynburhu paličyŭ, što rasijskuju armiju dyskredytuje vierš Majakoŭskaha stohadovaj daŭniny2

Futbalista, jaki asudžaŭ hvałt u 2020‑m i napad na Ukrainu, prymusili za heta kajacca1

Paźniak pra Babaryku i Kaleśnikavu: Nijakaja turma nie pierarobić takich102

Babaryka try chviliny adkazvaŭ na pytańnie, čyj Krym. Tak i nie adkazaŭ164

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pucin: Jeŭrapiejskija padśvinki spadziavalisia pažyvicca na razvale Rasii67

Pucin: Jeŭrapiejskija padśvinki spadziavalisia pažyvicca na razvale Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić